0,00  0

Žiadne produkty v košíku.

BIBLIOTÉKA 2019 - Nuž traste sa. Alebo sa učte ruštinu!

Kežmarok 17.11.2019 –  30 rokov „slobody“!

Premiéra vydavateľstva TORDEN v širšej verejnosti sa začala rozpačito, pretože dodávateľ stien na veľtrh meškal s dodaním, expresná kuriérska služba zlyhala a steny dorazili o deň neskôr. Ráno od piatej sme ich v Poprade vykladali z kamióna zásielkovej služby /akoby naschvál boli až úplne posledné/, dorazili do Bratislavy,  začali sme ich stavať a štyri hodiny po oficiálnom otvorení stál náš stánok pripravený po prvý krát sa prezentovať na verejnosti. Po všetkých počiatočných peripetiách mám často pochybnosti, či žijeme v normálnom svete. Čosi mi však našepkávalo – zlý začiatok, možno dobrý koniec.

Na veľtrh prišlo za štyri dni 45 tisíc návštevníkov, predalisme veľa kníh konečným zákazníkom a našli sme veľa nových partnerov, na  počudovanie  aj u našich západných susedov. Premiéru okrem nás mali aj dve naše knihy – Juhoslávia-vojna, mier, rozpad od Noama Chomskeho a Krstní otcovia Hitlera od Guida Preparatu. Tieto knihy sa predávali najviac. Veľa ľudí prišlo priamo s lístočkami, kde mali názvy práve týchto kníh. Vo všeobecnosti nás čitateľská verejnosť prijala pozitívne, najmä však tá inteligentná – súdiac podľa šedín, no hlavne podľa odbornosti vyjadrenia k našim knihám. Niektorí si priam vzdychli, konečne po tridsiatich rokoch prišiel niekto a v zmysle ospevovanej plurality názorov, tak príznačnej pre liberálnu demokraciu, v ktorej práve žijeme, a priniesol iný uhol pohľadu.  Veď presne preto sme štrngali na námestiach pred tridsiatimi rokmi, aby sme sa mohli slobodne vyjadriť. Jeden dokonca predniesol „Sláva bohom“.


Celkom opačne to vnímala naša konkurencia, ktorá sa okamžite sama pasovala do kategórie odbornej verejnosti, súdiac podľa toho, ako často si  obzerali náš stánok, samozrejme z dostatočne bezpečnej, niekedy aj menej bezpečnej vzdialenosti. Prišiel nás pozrieť aj riaditeľ výstavy, s ktorým sa poznám bezmála dvadsať rokov. V dobrej viere sa ponúkol, že ma ako nováčika v tomto odvetvi zoznámi s jedným z popredných slovenských vydavateľov a súčasne nateraz predsedom Zväzu vydavateľov a kníhkupcov Slovenska. Veľmi skoro sme obaja pochopili, že to nebol dobrý nápad. Pán predseda bol dosť nešťastný z našich kníh (aj keď určite ani jednu neprečítal), že ako som prišiel k smerovaniu vydávania kníh a ešte typu – „Kto všetci za to môže, len nie my sami…“

Tak som mu povedal, že milujem knihy a dnes to upresňujem, milujem pravdu v knihách! Ďalej, že na Slovensku je okolo 1700 vydavateľov a že ja nebudem robiť, to čo robia všetci. Našiel som prázdne miesto na trhu a teda, že na osemdesiat percent je to pre mňa obchod. Na to odvetil, že to sa v ich kruhoch nenosí a že vydavateľ by mal byť stotožnený s tým, čo vydáva. Je to vôbec možné-súhlasiť s desiatkami, či stovkami kníh vydaných v jednom vydavateľstve? Povedal som mu, že aj ja som stotožnený s obsahom našich kníh, ale iba na dvadsať percent, zvyšných osemdesiat percent mám stále pochybnosti.

Týchto osemdesiat percent pochybností je vlastne sto percent pokory, že sa môže mýliť daný autor a tým sa budem určite mýliť aj ja. Keďže úroveň vzájomného neporozumenia bola na maxime, rozhovor netrval našťastie dlho. Poučenie – určite nebudeme členmi tohto „elitného“ klubu (rozumej ZVKS).

Počas celého veľtrhu na nás vrhali chmúrne až vražedne pohľady aj ostatní starí harcovníci (teda vlastníci liberálneho patentu na pravdu a členovia ZVKS), ktorí si rochnia v tomto odvetvi (alebo kalných vodách) už celých 30 „slobodných“ rokov. Z ich správania som vycítil dve veci:

  • Bohorovnú istotu, hraničiacu s nadutosťou, v tom, že ich a len ich uhol pohľadu je ten správny a to nielen pre nich, ale hlavne pre všetkých ostatných. Pripomenulo mi to slová múdrych ľudí, že neduhy, problémy a ťažkosti, tohto sveta spočívajú v tom, že hlúpy ľudia sú si sebaistí, zatiaľ čo inteligentní sú plní pochybnosti.
  • Panicky strach z alternatívy, pred iným uhlom pohľadu, ktorý si dovolil niekto priniesť tým, ktorí pochybujú, tým ktorí hľadajú, čiže inteligentným ľuďom. K tomu stručne – myslím, že Puškin povedal, že proti zákonom času sú všetci bezmocní. Na energetickej úrovni sa svet už zmenil, potrvá ešte pár rokov, kedy sa tie zmeny prejavia celkom aj v našom fyzickom/materiálnom  svete.

Nuž traste sa, alebo sa učte ruštinu!

Som si však istý iba na dvadsať percent, na osemdesiat mám opäť pochybnosti.

Veľtrh Bibliotéka 2019 bol najväčším prínosom pre naše vydavateľstvo hlavne z dôvodu, že po ňom spoluprácu s nami odmietli jeden z najväčších veľkoobchodníkov a distribútorov kníh a tiež najväčšia sieť maloobchodov kníh na Slovensku. Ten dokonca začal vracať už zakúpené naše knihy späť distribútorovi, aj keď je o ne veľký záujem. Nebudem ich menovať, to si nezaslúžia, no to že sú najväčší majú v sloganoch, takže si ich ľahko podľa toho nájdete.

Len raz neviem, čo majú naše knihy spoločné s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami. Tu si pomôžem Milanom Rúfusom – „Len jedno akoby inštinktívne cítim“ – je to strach, strach že ich prehrajú už teraz.Známy katolícky kňaz Marián Kuffa povedal, že „komunizmus padol, lebo všetko zakazoval a liberálny kapitalizmus padne tiež, lebo všetko povoľuje“. Nuž nie je to celkom tak, lebo liberalizmus nepovoľuje iný názor, či uhol pohľadu. Nepripomína Vám to niečo, niečo prečo sme štrngali kľúčmi na námestiach pred tridsiatimi rokmi?

Tak či onak, my sa budeme snažiť viac, súdruhovia! A tento článok som napísal preto, aby sme na tie časy „slobody“ nezabudli. Ani vtedy sa nám cenzúra nepáčila… Lebo všetko plynie!

Jan Semaňák – riaditeľ vydavateľstva