0,00  0

Žiadne produkty v košíku.

Islamský terorizmus v službách USA, CIA
Jedným z titulov, ktorý vyšiel nedávno v našom vydavateľstve je “Islamský terorizmus v službách USA, CIA” od známeho historika, ekonóma a novinára Williama Engdahla. Tu je malá ochutnávka v podobe príspevku, ktorý posiela pravidelne svojim priaznivcom William Engdahl.

 Ako tu sedím a píšem tieto slová, západnú Európu zaplavuje kultúrno-spoločenský problém, ktorý nemá v jej histórii obdobu. Brutálna, štyri roky dlhá vojna v Sýrii sa rozšírila po celom svete. Organizácia, označujúca sa ako ISIS alebo Islamský štát, sa násilne pretlačila na svetovú scénu v roku 2014, aby si nárokovala právo na vytvorenie toho, čo označuje ako globálny kalifát. Vojnové podmienky a terorizmus v Sýrii vytvorili viac ako dva milióny utečencov hľadajúcich bezpečie, z ktorých viac ako jeden milión prichádza do Európy žiadajúc o azyl počas posledných mesiacov samotného roku 2015.

     Dňa 30. septembra 2015 Ruská federácia vypočula  volanie sýrskeho prezidenta Basharaal-Assada o pomoc poraziť ISIS v Sýrii. Toto volanie prišlo napriek viac ako ročnému americkému bombardovaniu, údajne ISIS pevností, bombardovaniu, ktoré, ako sa zdá, len rozšírilo ISIS kontrolu.

     Priama ruská účasť na vojenskej akcii ďaleko od ruských brehov signalizovala novú éru v globálnej politike po páde Sovietskeho zväzu štvrť storočia predtým. Zdalo sa, že svet nevyhnutne smeruje k novej svetovej vojne s náboženstvom v stredobode záujmu. V konečnom dôsledku, islamský terorizmus bol použitý ako vojenská zbraň zameraná na porazenie Ruska, Číny a na predchádzanie vzniku rivala jedinej hegemónie Spojených štátov.

     Dňa 13. novembra 2015 signalizovali  absurdné samovražedné bombové útoky naprieč Parížom novú etapu v útokoch na civilizáciu. Doposiaľ sa len málokto opýtal, kto alebo čo stojí za IS a jeho teroristickou vládou. Na nájdenie odpovedí na tieto otázky by bolo potrebné vrátiť sa do obdobia tesne po druhej svetovej vojne a do obdobia vzniku novej americkej spravodajskej agentúry.

     Frakcie v spravodajskej službe USA viac ako šesť desaťročí využívali a dokonca usmerňovali rôzne islamské politické skupiny s cieľom rozšíriť americkú nadvládu vo svete. Vzťah medzi CIA a určitými špecifickými skupinami politických islamistov začal v roku 1950 v povojnovom Mníchove a dosiahol nový rozmer v roku 1980, keď CIA spolu so saudskoarabským spravodajstvom umiestnila bohatého saudského islamistu Usámubin Ládina do Pakistanu, aby verboval islamských džihádistov na teroristickú vojnu proti sovietskej Červenej armáde v Afganistane.

     Úspech CIA projektu s názvom „Operácia Cyklón“, ktorého podstatou bolo vyzbrojovanie a trénovanie afganských a iných mudžáhídskych islamských bojovníkov, viedol Washington k nasadeniu rovnakej taktiky po rozpade Varšavskej zmluvy a Sovietskeho zväzu v roku 1990. Veteráni afgansko-mudžáhídskej vojny, mnohí z nich saudskej a inej arabskej príslušnosti najatí bin Ládinovou organizáciou s názvom Al-Káida, boli transportovaní súkromnou leteckou prepravou CIA do Azerbajdžanu, kde si britské a americké ropné spoločnosti robili zálusk na ropné bohatstvo Kaspického mora. CIA ich priviedla do Juhoslávie, aby tam rozdúchali plamene vojny z Bosny a Hercegoviny až do Kosova. CIA ich prepašovala do Čečenska a Dagestanu, aby sabotovali ruské ropovodné siete.

     Keďže evidentný úspech rástol s každým pokusom, niektorým vo Washingtone stúpli ich stratégie do hlavy. Boli presvedčení, že objavili ideálny nástroj na vytváranie teroru kdekoľvek na svete, ktorý by podporil ich agendu globálnej hegemónie vo chvíli, keď sa Sovietsky zväz zrútil, zatiaľ čo vinu zvalili na šialených„rozrušených moslimov“, ako ich raz nazval Zbigniew Brzezinski.

     CIA a Pentagon mali konečne svoj nový „nepriateľský imidž“ na nahradenie starého sovietskeho komunizmu, keď obvinili z udalostí z 11. septembra 2001 v New Yorku a Washingtone Usámu bin Ládina a jeho sieť Al-Káidu, či už to bola pravda alebo nie. Washington okamžite vyhlásil vojnu proti terorizmu a pod touto zámienkou rozširoval americké vojenské základne a jeho hegemóniu po celom svete do miest, ktoré boli len desaťročie predtým nepredstaviteľné. Strach zovrel neistú americkú populáciu. Vstúpila do novej vojny.

     V roku 2003 mali americké vojenské sily svoju zámienku na inváziu do Iraku bohatého na ropu. Tam pokračovali v rozpútavaní bezbožného vojenského násilia, ktoré postavilo sunnitských moslimských Iračanov proti šiitským moslimským Iračanom. S krvavou americkou okupáciou dramaticky rástol počet naverbovaných do Al-Káidy v Iraku. V rovnakom čase pracovala CIA naprieč turkickým svetom, od Uzbekistanu až po Sin-ťiang v západnej Číne, dejisko hlavných aktivít Číny s ropou a zemným plynom. CIA cvičila nových regrútov do tureckého džihádu pomocou ilúzie obnovenia Osmanskej ríše, aby rozpútala teror a chaos v celej strednej Ázii bohatej na minerály a otvorila ju tak nakoniec preniknutiu západných nadnárodných spoločností do mocenského vákua, ktoré ostalo po páde Sovietskeho zväzu.

     Do decembra 2010 bol Washington pripravený rozpútať svoju najambicióznejšiu formu šírenia radikálneho politického islamu. V Tunisku, s využitím prípadu sebaobetovania sa mladého Tunisana, Mohameda Bouazuziho, CIA, americké ministerstvo zahraničia, nadácia George Soros’ Open Society, Freedom House, NED a iné mimovládne organizácie prepojené so CIA, vyvolali vlnu farebných revolúcií v arabskom svete. Jednalo sa o zmenu režimu pod taktovkou CIA a amerického ministerstva zahraničia pomocou Twitteru, Facebooku a pomocou nasadenia mladistvých aktivistov, ktorých Washington vycvičil mesiace predtým. [1]

     Keď sa milióny naivných, dúfajúcich študentov a pracovníkov hrnulo na námestie Tahrir v Káhire, v Tunise a do celej islamskej severnej Afriky a Blízkeho východu, Washington a CIA podporili ich „aktívnu organizáciu“ s názvom Moslimské bratstvo, aby tak mohli zaviesť nové režimy, ktoré, ako verili, by mohli ovládať.

     Na ropu bohatý islamský svet sa stával príliš nezávislým od britských a amerických bánk a ropných spoločností. Egyptský prezident Husní Mubárak, tuniský Ben Alia líbyjský Kaddáfí sa združovali, aby vytvorili bezúročnú úniu islamských bánk, ktoré potenciálne ohrozovali nadvládu Wall Street a londýnskeho City. Navyše, Čína sa pohybovala v tomto regióne po prvýkrát, investujúc miliardy v Sudáne, Iraku, Líbyi a inde s cieľom zabezpečiť vlastné dodávky ropy.

So začiatkom takzvanej Arabskej jari sa však pre Washington a jeho spojencov v NATO a Tel Avive začala nočná mora. Vyšli na povrch také tektonické zlomové línie, ktoré sa nepredvídali. Diktatúra Moslimského bratstva, ktorú podporovala CIA prostredníctvom Mohameda Morsiho v Egypte, bola zvrhnutá vojenským prevratom, za ktorým stáli egyptskí ľudia a ktorú financovala nepokojná saudská monarchia. Líbya upadla do kmeňových vojen a jej ropné toky takmer vyschli s pokračujúcou zúriacou vojnou.

     Plánovači vo Washingtone – Pentagon, veliteľstvá CIA v Langley, Ministerstvo zahraničných vecí USA a Obamov Biely dom -však nemali žiaden Plán B. Plánom A bolo využitie džihádistov, finančne podporovaných a trénovaných CIA, na rozpútanie terorizmu v mene Alaha. Bol to ich jediný plán.

ISIS?

     S vlnou šokujúcich úspechov, islamská teroristická organizácia s impozantným názvom Islamský štát v Iraku a Sýrii (ISIS) – inak známy pod rôznymi menami ako Islamský štát v Iraku a Levant (ISIL), al-Káida v Iraku, Islamský štát (IS) alebo Da’ashv arabčine -zaznamenal v lete 2014 šokujúce vojenské víťazstvá. Dobre vyzbrojený s najmodernejšími zbraňami a vozidlami sa zmocnil strategického mestaMosul a kľúčových ropných centier v Iraku, vrátane Kirkuku a následne sa prehnal cez hranice do Sýrie až po hranicu Turecka.

     Organizácia ISIS sa stala zdomácneným slovom, keď videá na kanáli YouTube- neskôr forenzne preukázané ako sfalšované za pomoci profesionálnych hercov-o údajne sťatom americkom novinárovi, Jamesovi Foleymu, vytvorili vlnu popularity pre vojenskú akciu NATO pod vedením USA v Iraku a Sýrii. [2]

     ISIS, neskôr označujúca sa ako IS, bola vytvorená ako spoločný projekt CIA a izraelského Mosadu, spájajúci psychotických žoldnierov, vystupujúcich ako islamskí džihádisti a zhromažďujúcich sa z celého sveta -z Čečenska, Iraku, Afganistanu, Saudskej Arábie, dokonca z čínsko-turkickej provincie Sin-ťiang-ktorý CIA nazývala „Operation Hornet’s Nest“ [operácia Sršnie hniezdo]. Keď poniektorí izraelskí novinárski odborníci uviedli, že písmená „I-S-I-S“pochádzajú z anglického názvu pre Mosad- „Israeli Secret Intelligence Service“ [Izraelská tajná spravodajská služba]-džihádisti urýchlene vyhlásili cez YouTube nový názov: Islamský štát alebo skrátene IS, čo vyzeralo ako nešikovný pokus o maskovací manéver. [3]

     Samozvaný ISIS líder, Abu Bakral-Baghdadi, sa sám vyhlásil za „priameho potomka“ proroka Mohameda a hlásal (opäť sám), že je kalifom všetkých moslimov po celom svete. Toto vyhlásenie sa stalo celosvetovo predmetom konfliktov medzi islamskými učencami a náboženskými vodcami.

     Al Baghdadi, ktorého meno jednoducho znamená „ten z Bagdadu“, a ktorý prehlásil, že Mohamed bol jeho predkom a jeho kalifát bol čisto výmyslom CIA a Mosadus peniazmi z Kataru a iných sunnitských štátov vrátane Erdoganovho Turecka, bol určený k vydeseniu naivnej americkej verejnosti, ktorá by sa tak zapojila do vojny na Blízkom východe.

     „Dôveryhodný zdroj“, blízky saudskoarabskému multimiliardárovi a bývalému libanonskému premiérovi Saadimu Haririmu,sa pod podmienkou anonymity vyjadril, že konečná zelená vojne v Iraku a Sýrii s ISIS bola daná za zatvorenými dverami energetického samitu Atlantickej rady v Istanbule v Turecku, 22. až 23. novembra 2013. Atlantická rada bola jedným z najvplyvnejších amerických thinktankov (skupiny expertov) s ohľadom na zahraničnú politiku a geopolitiku USA a NATO.

     Rovnaký zdroj uviedol, že kľúčovým koordinátorom ISIS alebo Da’ash vojenských akcií bol americký veľvyslanec v Turecku, Francis Riccardione. „Pokiaľ viem, nič sa nepohne bez veľvyslanca Riccardioneho,“ naznačil  Hariri. [4]

Pôvod ISIS by mohol pochádzať priamo zo CIA projektu afganských mudžáhedínov z roku 1980, na základe ktorého jednotky cvičené CIA a Saudský Arab UsámabinLádin spolu so svojím jordánskym spolupracovníkom Abuom Musabomal-Zarqawim viedli najväčšiu tajnú operáciu CIA v histórii s cieľom vyštvať jednotky sovietskej armády z Afganistanu a ponížiť Rusko.

     Po roku 1989 saal-Zarqawi presťahoval do Iraku, kde bol poverený zo strany svojho CIAoperátora, aby založilAl-Káidu- priameho predchodcu ISIS – najprv proti dlhoročnej vládeBaasstrany Saddáma Husajna. Potom, po roku 2003, keďže sunnitské teroristické sily podnikali útoky na americké okupačné sily, ako aj na šiitov, Al-Káida slúžila aj ako odôvodnenie stálej americkej okupácie v Iraku. V tomto však neuspeli, lebo šiitská vláda Nourihoal-Malikiho nariadila Washingtonu, aby stiahol amerických vojakov z Iraku.

     V dôsledku toho vytvoril Pentagon a CIA, okrem Al-Káidy v Iraku, nový, oveľa väčší džihádistický stroj na zabíjanie. Jeho podstatou bolo vytvorenie podmienok potrebných na navrátenie amerických vojenských síl do Iraku, Sýrie, Libanonu a ďalej, ako aj odstránenie spojenca Ruska, Assada v Damasku.

     Podľa informovaných Jordáncov a iných zdrojov boli v roku 2012 kľúčoví bojovníci ISIS cvičení CIA a americkým Veliteľstvom špeciálnych síl [US Special Forces Command] v tajnom tábore v Jordánsku. Americká, turecká a jordánska tajná informačná služba viedla výcvikovú základňu pre sýrskych povstalcov v jordánskom meste Safawi v severnom púštnom regióne krajiny, príhodne blízko hraníc so Sýriou a Irakom. Jordánsky ISIS výcvik finančne podporovala Saudská Arábia a Katar, dve monarchie v Golfskom zálive, ktoré sa najväčšmi podieľali na financovaní vojny proti sýrskemu Assadovi. [5] Ďalšie správy tvrdili, že časť jednotiek ISIS bola cvičená v tajných táboroch v Líbyi, ako aj na NATO základniach v Turecku v blízkosti sýrskej hranice.

     Geopolitický boj USA proti Rusku a v narastajúcej miere proti Číne bol prvotným cieľom popredných neokonzervatívcov v CIA, Pentagone a na Ministerstve zahraničných vecí USA. Americký minister obrany, A. Carter, predniesol 7. novembra 2015 významný prejav, v ktorom sa zameral na Čínu a Rusko. Carter uviedol: „Moskovské jadrové zbrojenie vyvoláva otázky o záväzkoch strategickej stability ruských lídrov… Nesnažíme sa z Ruska spraviť nepriateľa. Neurobme ale chybu; Spojené štáty budú obhajovať naše záujmy, našich spojencov, zásady medzinárodného poriadku…“Dodal: „Tvárou v tvár ruskej provokácii a vzostupu Číny, musíme prijať inovačné prístupy na ochranu Spojených štátov a posilnenie tohto medzinárodného poriadku.“ [6] Jednoznačne radikálny islamský terorizmus bol jedným z takýchto „inovatívnych prístupov“.

     Na začiatku 90. rokov, počas rozpadu Sovietskeho zväzu, CIA nasadila stovky mudžáhedínov, pôvodom zo Saudskej Arábie, a ďalších veteránov z tajnej vojny v Afganistane v roku 1980 proti sovietskej Červenej armáde. Tí boli pašovaní do Čečenska, aby narušili bojujúcu novú Ruskú federáciu. Ich cieľom bola obzvlášť sabotáž ruského ropovodu vedúceho priamo z Baku na pobreží Kaspického mora do Ruska. James Baker III a jeho priatelia v anglo-americkej spoločnosti Big Oil mali totiž iné plány. Potrubie sa nazývalo BTC potrubie a vlastnilo ho britsko-americké konzorcium. Viedlo cez Tbilisi do Turecka, ktoré bolo členom NATO, mimo ruského územia.

    V roku 2014, po takmer trojročnom, krvavom a neúspešnom pokuse o zosadenie Basharaal-Assada, teroristické útoky ISIS v Sýrii a Iraku priniesli neokonzervatívnym vojnovým jastrabom USA vhodnú zámienkuna ich proxy vojnu proti Rusku, Iránu a proti čínskemu strategickému spojencovi na Blízkom východe, Basharovial-Assadovi v Sýrii.Špinavú prácu pre Washington a Tel Aviv v Sýrii vykonávali paranoidní a obscénne bohatí sunnitskí vládcovia Saudskej Arábie a Kataru – podporovaní oklamaným tureckým prezidentom Erdoganam, ktorý uveril bludom, že Turecko znova nadobudne stratenú osmanskú slávu.

    Na jednej strane bola IS vojna o rope, plyne a potrubiach, potrebných na ovládanie obrovského ropného bohatstva regiónu, ako aj o prerušení ruskej dodávky plynu do Európy nezávisle od Ukrajiny, prostredníctvom tzv. South Stream potrubia. Na druhej strane bola IS vojna súčasťou širšej globálnej stratégie s cieľom poraziť jedinú aktívnu opozíciu k vytvoreniu nového univerzálneho fašizmu 21. storočia, k návratu do temných časov stredoveku, ale v celosvetovom meradle, k „jednému svetu“, ktorý by riadili veľmi bohaté západné rodiny, a ktorých agenda by spočívala v úplnej kontrole nad svetom a v znižovaní svetovej populácie prostredníctvom eugeniky, vojen a terorizmu.

Vojna Washingtonu proti Sýrii a vojna na Ukrajine, vytvorená Spojenými štátmi, predstavovali dva fronty, no v skutočnosti išlo o jednu vojnu. Bola to vojna proti Rusku a zároveň vojna proti Číne. Tieto dve euroázijské mocnosti, kľúčové krajiny BRICS a euroázijskej SCO (Shanghai Cooperation Organization), znamenali ťažisko jedinej účinnej protiváhy k novému globálnemu fašistickému barbarstvu; barbarstvu, ktoré Pentagon označovalo pojmom „Full S pectrum Dominance“ [Úplné spektrum dominancie], a ktoré americký oligarcha David Rockefeller pomenoval termínom„New World Order“ [Nový svetový poriadok]. 

Pôvod arabskéhobesnenia

     Na pochopenie psychopatickej, vražednej zúrivosti džihádistov a IS žoldnierov bolo potrebné podrobne preskúmať ich historické korene. Vyhľadávanie viedlo späť do prvej svetovej vojny, k Sykesovi-Picotovi a k historickémupôvodu arabského besnenia. To viedlo späť do Egypta v 20. rokoch 19. storočia a k vzniku sunnitskéhoislamskéhokultu smrti, známeho ako sunnitské Moslimské bratstvo pod vedenímHasanaal-Bannu. To zas viedlo k evolúcii tohto Moslimského bratstva a jehonečestným alianciám s nemoslimskými spravodajskými službami, od britskej MI6 k HeinrichoviHimmlerovi a nacistickej SS, až nakoniec k začiatku CIA v roku 1950.

     Vojna Washingtonu na Ukrajine slabla, vojna Washingtonu v Sýrii sa stala neopísateľným debaklom a novovytvorená Osmanská ríša v Turecku okolo organizácie FethullahGülenCemaat(pozn. prekladateľa: cemaat vo význame spoločenstvo) čelila existenčnej hrozbe v konfrontácii s bývalým spojencom, tureckým prezidentom Erdoganom. Preto bolo už počas prvých dní roku 2015 viac a viac zrejmé, že washingtonská taktika použitia politického fundamentalistického islamu na zabezpečenie revitalizovanej americkej globálnej hegemónie všade stroskotávala.

     Americkí oligarchovia, ktorí riadili Washington pomocou svojich najvplyvnejších think tankov a vlastnením mainstreamových médií – mená ako Gates, Rockefeller, Soros a Bush, skupiny, ktoré vlastnili americký vojensko-priemyselný komplex -začínali pociťovať zúfalstvo. S rastúcim zúfalstvom prichádzali s vyhrážkami o novej svetovej vojne. Ako zámienka poslúžilo staré, známe Rusko. Doslova, ako vyjadrujú slová starovekého príslovia pripísaného Euripidovi: „Toho, koho chcú Bohovia zničiť, najprv zbavia rozumu.“  V prvých týždňoch roku 2015 bola jediná superveľmoc, globálna hegemónia, americká oligarchia nielenže v koncoch, ale aj na pokraji šialenstva. Svet sa jej vymykal spod kontroly.      

— F. WilliamEngdahl, Frankfurt nad Mohanom, január 2016

Úvod autora:

Bratstvo smrti – organizovanie „novej križiackej výpravy“

     16. septembra 2001, päť dní po šokujúcich útokoch na WorldTrade Center a Pentagon, americký prezident George W. Bush oznámil na tlačovej konferencii v Bielom dome: „Jedná sa o nový druh – nový druh zla… A Američania tomu začínajú rozumieť. Táto križiacka výprava, táto vojna proti terorizmu, bude chvíľutrvať… Je na čase, aby sme vyhrali prvú vojnu 21. storočia rozhodujúcim spôsobom.“ [7]

     Neskôr, na odporúčania rôznych poradcov, Bush prestal hovoriť o svojej vojne proti terorizmu ako o „novej križiackej výprave“. Napriek tomu, vojna proti terorizmu, ktorú George W. Bush vyhlásil po udalostiach z 11. septembra, bola začiatkom toho, z čoho sa stala – od tohto písania na nasledujúcich viac ako dvanásť rokov -v každom zmysle historickej terminológie, nová „svätá križiacka výprava“. Mala to byť séria nekonečných vojen a konfliktov, masových vrážd a brutality šíriacej sa z hôr Afganistanu cez údolia Pakistanu, do Číny a Ruska, smerom na Jemen, Sýriu, Somálsko, Jordánsko, Tunisko, Egypt a Líbyu, ako aj naprieč celým islamským svetom.

     V celej zaznamenanej histórii bolo jedným z výrazných prvkov väčšiny náboženstiev ich schválené vraždenie iných skupín v mene ich vlastného samostatne vyhláseného „nadradeného Boha“. Výzva prezidenta George W. Busha viesť novú križiacku výpravu na obranu americkej slobody a národnej bezpečnosti, bolamaskovaná ako križiacka výprava na obranu americkej„nezávislosti danej od Boha“. Mobilizácia stojaca na myšlienke božského poslania bola tak efektívna, že ju využívali cisári, králi, premiéri a prezidenti na to, aby mobilizovali masy k vedeniu vojen už pred vládou cisára Konštantína. Konštantín Veľký, prvý kresťanský rímsky cisár, ju použil na vybudovanie svetovej ríše tristo rokov po narodení Ježiša Krista.

Kristova sláva s mečmi postriekanými krvou

     V roku 1146 napísalsv. Bernard z Clairvaux list templárskym rytierom, najmocnejšiemu a najbohatšiemu vojenskému ráduza éry stredovekých kresťanských križiackych výprav proti „neveriacemu“ islamu. Bernard v ňom oznamoval templárom, že „kresťan, ktorý zabije neveriaceho vo Svätej vojne má odmenu zaručenú, o to viac, ak aj jeho zabijú. Cez smrť pohana, kresťan nadobúda večnú slávu, lebo takým skutkom oslavuje Krista.“ (DeLaude Novy Militiae, III – DeMilitibusChristi) Tieto slová,označujúce smrť za slávu, sa stretli s odozvou alebo ich v pozmenenom kontexte opakovali lídri fanatického Moslimského bratstva, Al-KáidyUsámubinLádina a nespočetné množstvo ďalších siekt Svätej vojny.

     Charizmatický francúzsky opát, Bernard z Clairvaux, zmobilizoval desiatky tisíc chudobných, do značnej miery negramotných, roľníkov z južného Nemecka a Francúzska. Jeho bojový pokrik znel: „Poponáhľajte sa upokojiť hnev nebeského… Rachot zbraní, nebezpečenstvo, utrpenie, únava z vojny sú trestom, ktorý Boh teraz ukladá na vás. Poponáhľajte sa odčiniť svoje hriechy víťazstvom nad neveriacimi a dovoľte, nech je vyslobodenie svätých miest odmenou za vaše pokánie… Prekliaty buď ten, kohomeč nie je postriekaný krvou.“ [8]

     Pre Bernarda z Clairvauxu a kresťanských križiackych rytierov predstavovali všetci neveriaci, dokoncaaj tí, čo neboli moslimovia, satanské stvorenia. Ich vraždy boli oprávnenými aktami zmierenia zahriechy križiakov bojujúcich v Svätej vojne. Pápežská zhovievavosť – odpustenie všetkých hriechov a večný život – bola sľúbená všetkým vojakom kresťanského kríža, ktorí by mali zomrieť počas vyznávania svojich hriechov. Križiacke výpravy sa predávali ignorantskému obyvateľstvu pod hlavičkou vojen „usilujúcich sa o dobro“ pre kresťanov, ktorí chceli byť vykúpení.

     Cirkev, v osobe sv. Bernarda z Clairvauxu, vyvinula doposiaľ jednu z najsilnejších psychologických zbraní ničenia – vojnu na obranu nevinnosti a zabezpečeného vykúpenia v posmrtnom živote. Zomrieť mečom v mene kresťanstva bolo vyhlásené za zmiernenie dedičného hriechu križiaka, hriechu, ktorého pôvod datovala kresťanská cirkev späť do čias Rajskej záhrady.

Starý, škaredý príbeh

     Nová vojna Georgea Busha proti terorizmu bola však reprízou starého a škaredého príbehu, ktorý v ešte väčšej miere rozdúchal plamene nenávisti a nevraživosti. Tie siahali späť do 11. a 12. storočia, niekoľko tisíc rokov pred udalosťami z 11. septembra 2001.

     Tak ako nová križiacka vojna proti terorizmu, tak aj sväté križiacke výpravy v stredoveku predstavovali vojny vraždenia nevinných, rabovania, vojnyhrozného ničenia menovite organizované západným kresťanstvom s cieľom znova získať svätú zem- Palestínu- od moslimova podmieniť ju rímskym pápežom. Avšak, križiacke výpravy nemali s náboženstvom na najvyššej úrovni nič alebo len málo spoločného.Boli skôr o moci, o moci ničiť.

     Bushova vojna proti terorizmu, v skutočnosti jeho stret civilizácií, ktorý podnietil vojnu medzi kresťanmi a moslimami a vojnu v rámci islamu, mala odkryť najhlbšiu nenávisť a túžbu po pomste medzi Západom a Východom – medzi západným kresťanstvom a východným islamom- šablónu, na základe ktorej vznikli spomínané sväté križiacke výpravy.

     Európski králi a šľachtici najímali hordy negramotných roľníkov, ktorých vojensky riadili templárski rytieri, osamelí kňazi-pustovníci a iní, aby vyvraždili snáď viac ako deväť miliónov moslimov, pravoslávnych kresťanov a židov -„neveriacich“.Počas vraždenia zahynulo niekoľko miliónov rímskokatolíckych kresťanov v mene krvavých orgií vykúpenia, nazývanom taktiež Svätá križiacka výprava.

     Pápežské vojská plienili všetko na svojej ceste z Európy do Svätej zeme na Blízkom východe. Znásilňovali a drancovali, v niektorých zdokumentovaných prípadoch dokonca páchali kanibalizmus, bez akejkoľvek úcty k ľudskému životu. Križiaci vedeli, že bez ohľadu na to, akých extrémne zlých skutkov sa dopustia, pápež v Ríme im zaručí pápežovo odpustenie za tieto skutky. Tietosväté vojny, nazývané križiackymi výpravami, trvali väčšiu časť dvojstoročia. [9]

     Pápež Urban II v roku 1095 verejne vyhlásil, že cieľom prvej križiackej výpravy, resp. Svätej vojny bolo znovu získať posvätný Jeruzalem a sväté miesta, ktoré boli považované za posvätné od doby Krista. Pápežove armády vtedy viedol „prostý kňaz“PeterPustovník, ktorého „armáda“ pozostávala najmä z negramotných francúzskych a nemeckých roľníkov naverbovaných do boja pápežovým prísľubom odpustkov, tedapovolením spáchaťakýkoľvek želaný hriech s garanciou pápežovho odpustenia. Nemali takmer žiadne zábrany.

     Počas svojej cesty naprieč celou Európou do Svätej zeme masakrovali, mučili a plienili všetky majetky židov, ktoré sa im dostali pod ruky. Kradli a znásilňovali a ničili. Petrovou odpoveďou pre mestá a dediny, ktoré sa pokúsili obraňovať svoje domovy pred týmito „svätými hordami“, bola vojna. V jednej takejto bitke, v oblasti, z ktorej sa neskôr stala Juhoslávia, križiaci vyvraždili viac ako štyritisíc miestnych obyvateľov, ktorí sa odvážili brániť svoje domovy. Počas pochodu psychopatického Petra Pustovníka zahynulo dokopy celkovo tristotisíc kresťanov.

     Keď sa nasledujúcej križiackej výprave podarilo dobyť Jeruzalem v roku 1099, križiaci začali s vyvražďovaním moslimov a židov, ktorí tam žili. Podľa jedného očitého svedka, víťazní kresťanskí vojaci zabíjali a klátili týchto moslimov a židov až po Šalamúnov chrám, kde sa odohral taký masaker, že sa naši muži brodili po členky hlboko v krvi… Následnesa križiaci prehnali celým mestom, konfiškovali zlato a striebro, kone a mulice a rabovali obydlia plné drahocenností. Radujúc sa a plačúc odtoľkého šťastia potom tí všetci prišli uctievať a ďakovať na hrob nášho JežišaSpasiteľa. Na druhý deň ráno, povážlivo vyšli na strechu chrámu a napadli saracénov [moslimov—F.W.E.]. Mužom aj ženám [ktorí sa tam uchýlili] mečmi odsekli hlavy… Naši vodcovia potom vydali rozkaz, aby boli všetky saracénske mŕtvoly vyhodené z mesta kvôli zápachu; takmer celé mesto bolo plné mŕtvych tiel… Takéto jatky pohanov doposiaľ nikto nevidel, ani o nich nepočul. [10]

     Počas križiackej výpravy v roku 1147, francúzsky opát, Bernard z Clairvauxu, blízky pápežovi v Ríme a patrón novovzniknutých templárskych rytierov, podnietil križiakov do vraždiaceho šialenstva, takmer totožného s tým, čo zakladateľ Moslimského bratstva, egyptskýHasanal-Banna, požadoval od jeho nasledovníkov v 20. rokoch 20. storočia a neskôr počas fungovania džihádistického kultu s názvom „Smrť je umenie“.

     Bernard povedal svojim vojakom Krista, že si neveriaci alebo pohania, ako ich on nazýval, zaslúžia nemilosrdnú vojnu: „Je lepšie ich zmasakrovať tak, aby sa ich meč už nevznášal nad hlavami spravodlivosti.“Podľa Bernarda znamenalo zabitie neveriaceho svätý čin: „Kresťan je oslavovaný smrťou pohana, pretože takýmto spôsobom je oslávený sám Kristus.“ [11]

     Cieľom križiackych výprav bolo prinajmenšom dobytie Svätej zeme a porazenieislamu, keďže sa križiaci a ich finančníci v Benátkach snažili o vznik svetovej ríše. Nadšenie pre Krista bolo hnacím motorom pre vojakov, samozrejme spolu s ďalšími stimulmi ako napríklad ambície, lakomstvo, viera v pozemskú, ale najmä nebeskú odmenu.

Výzva Georgea W. Busha k novej „svätej križiackej výprave“ vo vojne proti terorizmu a odpoveď radikálnychdžihádistov v rámci islamu spolu s ich výzvou ku globálnemu kalifátu, značila oživenie odpornej nenávisti, ktorá siahala ďaleko do minulosti.

„Svätá vojna verzus džihád“?

     Viac ako osem a pol storočia po výzve sv. Bernarda k prelievaniu krviza slávu kresťanskej spásy, americký prezident vyzval svojich amerických druhov k vedeniu novej križiackej výpravy, k prelievaniu ich krvi, proti islamu v mene „obrany americkej demokracie, jej kresťanských hodnôt“. Vzorec sa oproti tomu Bernardovmu z Clairvauxu trochu líšil.

Prezident George W. Bush, vyhlásený za znovuzrodeného evanjelického kresťana, apeloval na desiatky miliónov Američanov, ktorí v priebehu 70., 80. a 90. rokov 20. storočia prijali čiernobielu zjednodušenú verziu kresťanstva, tzv. kresťanský fundamentalizmus.

     Na stretnutí v roku 2003 povedal prezident Bush skupine seniorských palestínskych politických vodcov skupiny v Sharmel-Sheikhu, že plnil božiu misiu, keď zahájil inváziu do Afganistanu a Iraku. Podľa slov NabilaShaatha, ministra zahraničných vecí Palestíny, ktorý bol prítomný, „povedal prezident Bush nám všetkým:ˏSom poháňaný misiou od Boha.ˊBoh mi povedal: ˏGeorge, choď a bojuj proti týmto teroristom v Afganistane.ˊA ja som išiel. A potom mi Boh povedal: ˏGeorge, choď a ukonči týranie v Iraku.ˊ A ja som išiel.“ [12]

     Fundamentalistickí evanjelickí kresťania, známi pod týmto termínom, sústreďovali svoje sily na prevrat počas vlády Republikánskej strany, Bushovej vlastnej strany, v 80. rokoch 20. storočia. Boli trénovaní stať sa militantmi, nenávidieť a viesť vojnu proti neveriacim moslimom, či už išlo o Taliban v Afganistane alebo sunnitských, čišiitských moslimov v Iraku.

     Kým sa stal George W. Bush americkým prezidentom v roku 2001, fundamentalistickí kresťanskí evanjelici sa stali najrýchlejšie rastúcou náboženskou skupinou v Amerike, s kostolmi v hodnote desiatok miliónov dolárov a s viac ako 90 miliónmi veriacich členov. Ich organizácie vedome infiltrovali rôzne vetvy Ozbrojených síl Spojených štátov, Kongresu Spojených štátov a výkonnej moci vlády, rovnako ako to robilo Moslimské bratstvo v Turecku, Egypte, Sýrii, Katare, Pakistane, Afganistane a mnohých ďalších islamských krajinách.

     Premena veľmi vplyvnej, dobre-organizovanej menšiny kresťanských cirkví a menších siekt na militantných znovuzrodených fundamentalistov bola radikalizáciou, ktorá veľmi dobre zapadala do úsilia vojensko-priemyselného komplexu a vládnej spravodajskej komunity USA vytvoriť imperiálne vojenské jednotky, ochotné obetovať sa v globálnych svätých vojnách „v mene Krista“, vo vojnách, ktoré viedli tí, čo verili, že sa týmto spôsobom domáhajú Dobra.

     Fundamentalistické cirkvi boli tradične najsilnejšie v chudobnejších juhoamerických štátoch,v tzv. Biblickom páse – idióm slúžiaci na pomenovanie prevažne vidieckych oblastí, v ktorých prevažovalo ultra-konzervatívne južné baptistické vyznanie. Patrilo tu mnoho iných náboženských vyznaní alebo kongregácií, napríklad ako Kristova cirkev (ChurchofChrist) a Zhromaždenia Božie (AssembliesofGod), rovnako ako Letničné hnutie (Pentecostalists).

     Biblickým pásom bola rozsiahla plocha tiahnuca sa cez Virgíniu, Alabamu, Severnú a Južnú Karolínu, Georgiu, Mississippi, Louisianu, Texas a Oklahomu. Vhodne, pre vojnových plánovačov Pentagonu a neokonzervatívne think tanky riadiace vojnový stav po roku 2001, menované oblasti patrili medzi tie, odkiaľ pochádzala drvivá väčšina naverbovaných vojakov do dobrovoľnej armády Ozbrojených síl Spojených štátov. Pravicové absolutistické kresťanské sekty a ultranationacionalistický militarizmus kráčali v Amerike koncom 20.storočia ruka v ruke.

„Môj Boh je väčší ako ten jeho“

     Neslávny prípad amerického generál poručíka Williama G. Boykina, zástupcu ministra obrany USA pre spravodajské služby pod vedením Dona Rumsfelda, svedčil o novej kultúreamerického náboženského absolutizmu spojeného s vojenským dobývaním v mene Krista – veľmi zvláštna verzia biblického Krista lásky a odpustenia.

     Generál Boykin bol členom elitnej Delta Force špeciálnej jednotky, kde viedol katastrofálny pokus o oslobodenie iránskych rukojemníkov v apríli 1980. Boykinslúžil v 90. rokoch v CIA ako zástupca riaditeľa špeciálnych činností a bol povýšený do hodnosti brigádny generál. Neskôr sa stal zástupcom riaditeľa pre operácie, pohotovosť a mobilizáciu a bol priradený k armádnemu štábu v Pentagone. V júni 2003 bol vymenovaný za zástupcuministra obrany USA pre spravodajské služby, kde zohral kľúčovú úlohu pri konštruovaní podvodných správ, ktoré podávali obviňujúce dôkazy o tom, že SaddámHusajn vlastní zbrane hromadného ničenia. Na základe týchto informácii potom Kongres hlasoval za to, aby bolo prezidentovi povolené vyhlásiť vojnu v Iraku v roku 2003. 

     Boykin, radikálny znovuzrodený kresťan z vidieckeho regiónu Biblického pásu v Severnej Karolíne, povedal pre CNN po tom, čo viedol katastrofálnu Mogadišskú misiu proti moslimským silám pod vedením OsmanaAttav 90. rokoch, že moslimský vojenský veliteľ poskytol rozhovor pre CNN. Boykinprerozprával poznámky OsmanaAtta: „Smial sa z nás a povedal, že ˏOni ma nikdy nedostanú, pretože ma Alah ochráni. Alah ma ochráni.ˊ“ „Hm, viete čo?“ povedal Boykin pre CNN, „vedel som, že môj Boh je väčší ako ten jeho. Vedel som, že môj Boh je skutočný a ten jeho je lenmodlou.“ [13]

     V júni 2003 sa generál Boykin vyznal istému novinárovi: „Nepriateľ je duchovný nepriateľ. Dovoláva sa kniežatstva tmy. Nepriateľ je chlapík menom Satan.“ Neskôr uviedol slovami, ktorými takmer doslova zopakoval, len v inom význame, slová zakladateľa Moslimského bratstva HassanaAl-Bannu: „Nikdy neodídeme z Izraela… Mnohí z nás sa obávajú neba. Nebo je Vaša odmena. Ste tu ako vojaci, ktorí sa majú zbaviť nepriateľa.“ [14]

     Boykinpotom dodal, že „avšak tí, ktorí dúfajú v Pána, obnovia svoju silu. Budú stúpať na krídlach ako orly; budú bežať a neunavia sa, budú kráčať a neomdlejú…. Ak neexistujeBoh, nie je žiadna nádej. Nenechajte médiá, liberálov, kolísať vo Vašej viere. Modlime sa za Amerikua budeme triumfovať.“ [15]

     Jeho slová hraničili s porušením ústavného konceptu USAo odluke cirkvi od štátu, ale Boykinaotvorene obhajoval minister obrany Rumsfeld, prezident George W. Bush a predseda Spojených náčelníkov štábu USA. [16]Išlo o zobrazenie toho, aký prenikavý a užitočný vplyv nadobúda znovuzrodená kresťanská pravica v spojení s vyššími hodnosťami v americkej armáde.

     Jeden analytik fenoménu americkej kresťanskej pravicovej politiky poznamenal, že pravoverní žiadali„americkú zahraničnú politiku založenú na militantnom nacionalizme, takmer svätej cnosti.Veria, že Spojené štáty bolivýlučne zasvätené Ježišovi Kristovipodľa Jeho vôle. Pochybovať alebo odolávať militantnému nacionalizmu je nevlastenecké a byť nevlasteneckým je to isté ako byť nekresťanom v očiach náboženskej pravice.“ [17]

Gog a Magog

     Keď vyhlásil George W. Bush vojnu proti terorizmu po 11. septembri 2001, málokto pochyboval o tom, že mal na mysli vojnu proti islamu, čo Samuel Huntingtonuž dávnejšie označil ako stret civilizácií. [18]

     Na súkromnom stretnutí s francúzskym prezidentomJacquesomChiracom v roku 2003 v predvečer americkej invázie do Iraku, Bush porozprával francúzskemu prezidentovi príbeh o tom, ako pôsobia biblické stvoreniaGog a Magog na Blízkom východe a ako ich treba poraziť. Dodal, že v knihách Genezis a Ezechiel, Gog a Magogpredstavovali sily apokalypsy, ktorémali podľa proroctva prichádzať zo severu a ničiť Izrael, až kým ich niekto nezastaví. Kniha Zjavenie Jána sa zaoberala proroctvami zo Starého zákona: „A keď prejde tisíc rokov, Satan bude uvoľnený zo svojho väzeniaa vyjde, aby oklamal národy v štyroch štvrtinách Zeme, Goga a Magoga, aby ich spoločne zhromaždildo boja… a oheň zostúpil od Boha z neba a pohltil ich.“ [19]

Logo Bushovho Yalovhotajného spoločenstva s názvom Skull and Bones a SS Hitlerovej bojovej divízie Totenkopf

     Bush veril, že teraz je čas na túto bitku.Chiracovipovedal: „Táto konfrontácia je vôľa Boha, ktorý chce použiť tento konflikt na vymazanie nepriateľov svojho ľudu skôr, než sa začne Nový vek.“ [20]

     Čo však George W. Bush nepovedal Chiracovi bolo, že on, rovnako ako jeho otec, George H. W. Bush, bolizasvätení do okultnej tajnej spoločnosti na elitnej Yalovejuniverzite, kde študovali. Známa bola pod názvom Skull and Bonesklub (klub Lebky a kostí), jej skutočné meno však znelo BrotherhoodofDeath(Bratstvo smrti), veľmi podobné nacistickej SS Totenkopf (umrlčia lebka/hlava)či Moslimskému bratstvu, ako bude objasnené neskôr v tejto knihe.

     Každý branec Skull and Bones klubu dostal krycie meno pri prijímaní do klubu a splnení toho, čo bolo opísané ako satanský obrad prijatia. GeorgeHerbertWalker Bush, otec Georgea W. Busha, mal krycie meno Magog. [21]

Vojna na podporu terorizmu

     George W. Bush povedal Chiracovi len polovicu príbehu. Americká vojna proti islamu, chabo maskovaná ako americká vojna proti terorizmu, bola plánovaná od začiatku s cieľom vzbudiť fundamentalistickú, radikálnu, politickú reakciu islamu, ktorá by zmietla moslimské národy v Eurázii a mimo nej.

    18. decembra 2010 vznikla v Tunisku najväčšia vlna masových protestov za zmenu režimu v rámci celého islamského sveta. Tuniské protesty donútili prezidentaZinea El AbidineaBenaAliho utiecť s rodinou a hordou klenotov do Saudskej Arábie. Onedlho prúdili demonštranti do ulíc mesta Káhira v susednom Egypte, navádzaníFacebookom, Twitterom a ďalšími sociálnymi mediálnymi správami. So zúrivosťou, ktorá sa šírila ako požiar, vypukli protesty v Jemene, Líbyi, Bahrajne, Kuvajte, Jordánsku, Iraku, Maroku a v ďalekej provinciiSin-ťiang v Číne. Rozšírili sa do Čečenska a Dagestanu v Rusku a do Mjanmarska, Indonézie a Pakistanu, požadujúc všetko od reformovania cez zmenu režimu až po totálnu revolúciu.

     Keď občianske protesty zlyhali pri dosahovaní požadovaných výsledkov, NATO bolo nútené odhaliť svoju skrytú úlohu a vyhlásiťbezletovú zónu v Líbyi, spolu s masívnym civilným bombardovaním za účelomzbavenia Muammaraal-Kaddáfíhomoci.

     Ešte skôr než stihli v celom arabskom svete privítať skutočnú demokraciu, v čo dúfalia za čo protestovali milióny ľudí, masové protesty čoskoro vydláždili cestu na zhabanie moci dobre organizovanejtajnej spoločnosti v islamskom svete, známej pod názvom Moslimské bratstvo. Boj za demokraciu mladých študentov a iných bol rýchlo transformovaný na uchopenie moci vysoko-organizovaným spektrom islamských skupín, ktorých agendy šaría boli každým kúskom také totalitné alebo fašistické ako Mussoliniho Taliansko alebo Hitlerove Nemecko.

     V roku 2007 v rozhovore pre indické noviny TheHindu, RamseyClark, bývalý generálny prokurátor a obhajca občianskych práv, uviedol, že vojna proti terorizmu je naozaj vojnou proti islamu. Väčšina politikov je uvádzanápod pojmom islamskí teroristi, ale v skutočnosti znamenajú hrozbu islamu. Teda, pojem vojna proti islamu jepojmom znamenajúcim vyhladzovanietakého rozsahu, aké sme doposiaľ v histórii nevideli…. Vláda USA a jej potrebamať nepriateľa, jej hľadanie nových nepriateľov je naozaj spôsob zjednotenia krajiny, skrývajúcijej skutočné motívy a apelujúci na vlastenectvo, ktoré sa nazývaposledným útočiskom lumpov. Vlastenectvo nie je skutočný motív. Skutočným motívom je nadvláda a zneužívanie, a aby ste sa ho zbavili, musíte mať zjednocujúci podklad, nepriateľa.Tu prichádza na rad armáda. [22]

     Viac ako desať rokov sa táto americká vojna proti terorizmupo 11. septembri 2001 rozvíjala a čoraz viac a viac sa ukazovalo, že jej hlavným cieľom bolo nielen kontrolovať ropu na Blízkom východe, ale v konečnom dôsledku pohltiť hrozbu rastúcej euroázijskej hospodárskej výzvy k americkej klesajúcej moci;výzvy, ktorá spájala hospodársky kolos perspektívnej Číny a ruského jadrového zastrašovania.

     Pentagon a frakcie americkej spravodajskej komunity boli odhodlanév čoraz väčšom rozsahu kultivovať politický islam ako zbraň na oslabenieprosperity nezávislej, sebestačnej Číny, Ruska bohatého na nerastné suroviny a potenciálne mnoho ďalších európskych štátov, hlavne Nemecka. S americkou globálnou rolou existenčného nebezpečenstva, Washington využíval svoj vplyv nadrôznymi islamskýmidžihádistickými skupinami, aby sa pokúsil vyvolať nové vojny a globálne nepokoje „na obranu americkej neviny“. Po septembri 2001 sa americké elity rozhodli zahájiť novú veľkú križiacku výpravu, v skutočnosti americký džihád v snahe udržať si túto globálnu hegemóniu.

— F. WilliamEngdahl, Frankfurt nad Mohanom, apríl 2016

Vysvetlivky:

[1] FREEDOM HOUSE. Egyptskí aktivisti zdôrazňujú demokraciu ľudských práv v rokovaniach s americkým štátnym tajomníkom [cit. 28. máj 2009]. Dostupné z webovej stránky FreedomHouse: https://freedomhouse.org/article/egyptian-activists-stress-democracy-human-rights-talks-us-secretary-state#.VQk-5uHXmec.

[2] GARDNER, Bill.Foleyho vražedné video „mohlo byť zinscenované“. In: TheTelegraph, 25. august 2014. Dostupné z:http://www.telegraph.co.uk/journalists/bill-gardner/11054488/Foley-murder-video-may-have-been-staged.html.Pozri tiež TRACY, James F. Video StevenaSotloffa bolo vydané spravodajskou skupinou napojenou na vnútornú bezpečnosť a Washingtonské think tanky. In: Global Research.ca, 4. september 2014. Dostupné z: http://www.globalresearch.ca/steven-sotloff-video-produced-by-intelligence-group-linked-to-homeland-security-and-washington-think-tanks/5399200.

[3] AHMED, Nafeez. Ako Západ vytvoril Islamský štát. In: Counterpunch, 12. – 14. september 2014. Dostupné z: http://www.counterpunch.org/2014/09/12/how-the-west-created-the-islamic-state/.

[4] LEHMANN, Christof. Veľvyslanectvo USA v centrálemesta Ankara pre ISIS vojnu proti irackým Haririho zasvätencom. In: nsnbc, 22. jún 2014. Dostupné z: http://nsnbc.me/2014/06/22/u-s-embassy-in-ankara-headquarter-for-isis-war-on-iraq-hariri-insider/.

[5] 21Wire. Team America: ISIS je „McCainovaarmáda“, 21. novembra 2014. Dostupné z: http://21stcenturywire.com/2014/11/21/team-america-isis-is-mccains-army/;

RBN.ISIS útočníci školení USA na tajnejjordánskej základni, 18. jún 2014. In: News by RBN. Dostupné z: http://republicbroadcasting.org/blowback-u-s-trained-isis-at-secret-jordan-base/;

Exkluzívna správa DEBKAfile. Sýrska povstalecká armáda Yarmoukprišla na prepojenie medzi americkými a izraelskými spojencami s ISIS, 17. december 2014. Dostupné z: http://www.debka.com/article/24301/Syrian-rebel-Yarmouk-Brigades-ditch-US-and-Israel-allies-defect-to-ISIS;

KAMENS, Henry. Spojitosť medzi USA a ISIL. In: New Eastern Outlook, 28.október 2014. Dostupné z: http://www.veteranstoday.com/2014/10/28/neo-the-us-and-isil-nexus/.

[6] CARTER, Ashton, minister obrany. Poznámky k téme„Strategické a operačné inovácie v čase prechodu a turbulencie“ na fóre Reaganovej národnej obrany, 7. november 2015. Dostupné z: http://www.defense.gov/News/Speeches/Speech-View/Article/628146/remarks-on-Strategic-and-Operational-Innovation-at-a-Time-of-Transition-and-tur.

[7] BUSH, George W. Poznámky prezidenta po príchode, Washington DC, 16. september 2001. Dostupné z: http://georgewbush-whitehouse.archives.gov/news/releases/2001/09/20010916-2.html.

[8]LUDLOW MEEKER, James. Vek krížových výprav. ChristianLiteratureCo. (1896), p. 164-167. 

[9] ALMIGHTY, David. Hlavné príčiny náboženských krutostí [cit. 18. január 2006]. Dostupné z: http://davidalmightyiii.blogspot.de/2006/01/root-causes-of-religious-atrocities.html.

[10] GESTA FRANCORUM. In: TheCrusades. Dostupné z: http://davidalmightyiii.blogspot.de/2006/01/root-causes-of-religious-atrocities.html.

[11] Ibid.

[12] MacASKILL, Ewen. George Bush: „Boh mi prikázal ukončiť tyraniu v Iraku“. In:TheGuardian, 7. októbra 2005. Dostupné z: http://www.theguardian.com/world/2005/oct/07/iraq.usa.

[13] CNN. Generál vysvetľuje vyhlásenia, ktoré kritizujú moslimov, CNN News, 18 október 2003. Dostupné z:http://edition.cnn.com/2003/US/10/17/boykin.apology/index.html.

[14] Ibid. 

[15] COOPER, Richard.Generál odmieta vojnu z náboženského hľadiska. In: Los AngelesTimes, 16. október 2003. 

[16] AP.Rumsfeld obhajuje generála, ktorýsa vyjadril k vojne a satanovi[cit. 17. október 2003]. Dostupné z:www.CNN.com.

[17] WEBB, Michael. Na vzostupe radikálnej náboženskej pravice a rozpadu demokracie v Spojených štátoch, 2003. Dostupné z:http://www.sklatch.net/thoughtlets/pall.html.

[18] HUNTINGTON, Samuel P.TheClashofcivilizations and theRemakingofWorldOrder, 1996. 

[19] Zjavenie 20:7-9, Svätá Biblia, verzia KingaJamesona.

[20] HAMILTON, Clive. Na povrch vychádzajú Bushove šokujúce biblické proroctvá: Boh chce „vymazať“ nepriateľovStredného východu „predtým ako sa začne nová éra“. Dostupné z: http://www.alternet.org/story/140221/bush%27s_shocking_biblical_prophecy_emerges%3A_god_wants_to_%22erase%22_mid-east_enemies_%22before_a_new_age_begins%22. Pozri tiež ROBBINS, Alexandra.George W., rytier Eulógie. In:TheAtlanticMonthly, máj 2000. DAM, Marcus.Konzumerizmus a materializmus smrteľnejší ako ozbrojenáokupácia. In: TheHindu, 17. december 2007. Dostupné z: http://www.thehindu.com/2007/12/17/stories/2007121754781100.htm

[21] ROBBINS, Alexandra, Ibid.

[22] DAM, Marcus.Ibid.

Bones_logo.jpg