Neexistuje nič také ako realita. Všetko vôkol nás je simulácia, teda iba sumár simulakier v jednej veľkej simulakre. Ide o prázdnu formu bez obsahu. Sú to len virtuálne kópie neexistujúceho originálu, ktoré sa tvária reálnejšie, než samotná skutočnosť. Stávajú sa tak potom akýmsi novým modelom existencie a prestávaju byť kópiami pôvodnej, aj keď neexistujúcej formy, ktorej chýba obsah. Je to ako odraz neexistujúceho obrazu, maľovaného z neexistujúpcej fotografie, ktorý bol zarámovaný do existujúceho rámu a následne odzrkadlený pre zobrazovanie sa davu. V tomto zrkadlovom odraze je potom vidieť iba rám a všetko to nič, čo odzkadľuje zrkadlo uprostred neho.

V našej spoločnosti sme aktuálne svedkami takýchto kópií prázdnych foriem bez obsahu, ktoré sa odrážajú najmä v signalizácii cností, kedy jednotlivci vysielajú signály, že majú správnejšie zmýšľanie, než ostatní a skutočný stav, teda ozajstná realita, už nie sú relevantné. Všetko sa potom stáva uznávanou skutočnosťou, len na základe akejsi prázdnej symboliky, ale zároveň nereálnej skutočnosti. Nahromadením takýchto symbolov sa tak stávame, aj keď nechtiac, obeťami „sémiokracie“.

Desivé na tom všetkom je to, že sme tak zaujatí týmito simuláciami, a tak zaslepení prázdnou tejto symboliky, že si nevšímame tú bezodnú prázdnotu toho všetkého. Simulakrá totiž neobsahujú žiadnu pravdu. A simulácia iba tvrdí, že žiadna takáto pravda neexistuje a snaží sa navodiť dojem, že tou pravdou je samotné simulakrum.

Ocitáme sa tak v akomsi „matrixe“, teda matici, kde sme uväznení v bludnom kruhu simulácií a všetko okolo nás je vo svojej podstate iba akýsi hologram hyperreality. A najmä o tom je aj film Matrix z dielne bratov Wachovskych (teraz už sestier Lilly a Lany Wachovskych).

Táto „Veľká kniha o Matrixe“ obsahuje rozbor rovnomenného filmu, ako aj parafrázu citácií tohto filmu v podaní analytického rozboru kolektívu Vnútorného prediktora ZSSR. Prináša aj preklad pôvodného diela svetoznámeho filozofa Jeana Baudrillarda „Simalácia a simulakrá“ (Simulacres et simulation).