0,00  0

Žiadne produkty v košíku.

Smrť vtákov a včiel
Smrť vtákov a včiel

Väčšina z nás považuje vtákov a včely za samozrejmosť; súčasť prírody. Fráza, ktorá sa používa pri vysvetľovaní mladým ľuďom o procese ľudskej reprodukcie – o vtáčikoch a včielkach – nie je náhodná. Včely a vtáci prispievajú k podstate života na našej planéte. Štúdia amerického ministerstva poľnohospodárstva odhaduje, že ,,…približne tretina našej stravy priamo alebo nepriamo závisí od opelených rastlín“.1

Autor F. William Engdahl

Americký nezávislý novinár, historik a ekonomický vedecký pracovník žijúci v Nemecku. Za posledných 28 rokov Engdahl intenzívne študoval a písal o všetkých aspektoch medzinárodnej ropnej a energetickej politiky a hospodárstva. Pôsobil ako nezávislý ekonóm a novinár v New Yorku a Európe a venoval sa témam, ako, politika EÚ, lobizmus za obilie, politika MMF, zahraničný dlh tretieho sveta, politické a ekonomické hry v zákulisí a ázijská kríza. Jeho rôzne knihy o geopolitike sú interakciou medzi medzinárodnou mocenskou politikou, ekonomikou a geografiou – boli preložené do 14 cudzích jazykov z vrátane čínštiny, francúzštiny,  či japončiny.

Včela medonosná (Apis mellifera) je najdôležitejším opeľovačom poľnohospodárskych plodín. Opeľuje viac ako 70 zo 100 plodín, ktoré predstavujú 90% svetovej potravy – väčšinu druhov ovocia a zeleniny vrátane jabĺk, pomarančov, jahôd, cibule a mrkvy.2 Zatiaľ čo sa populácia chovaných včiel za posledných 50 rokov zvýšila, počet kolónií voľne žijúcich včiel v mnohých európskych a severoamerických krajinách výrazne klesol. Plodiny, ktoré sú odkázané na oplodnenie hmyzom sa zároveň pestujú vo väčšom množstve. Tento jav dostal zvláštne pomenovanie Porucha kolapsu kolónií (z angl. Colony  Collapse Disorder, CCD), ktorým sa označujú viaceré súvisiace faktory.  Nedávna vedecká štúdia však poukázala na hlavnú príčinu: používanie nových, vysoko toxických systemických pesticídov v poľnohospodárstve približne od roku 2004.

Pokiaľ vlády Európskej únie, USA a iných krajín nezakážu určité chemické insekticídy, nebudú to iba včely, ktoré sa stanú minulosťou. Ľudský druh môže čeliť ohromujúcim výzvam, len aby prežil. Bezprostrednou hrozbou je rozšírené používanie komerčných insekticídov, ktoré obsahujú vysoko toxické chemikálie s neuveriteľným názvom neonikotinoidy. Neonikotinoidy patria do skupiny insekticídov a chemickým zložením sú podobné nikotínu. Pôsobia na centrálnu nervovú sústavu hmyzu.  Avšak nepostihujú iba hmyz, ale aj včely a malé spevavé vtáctvo. Nedávne údaje naznačujú, že chemikálie môžu ovplyvniť aj vývoj mozgu novorodencov.

Približne pred piatimi až šiestimi rokmi sa začali šíriť správy z celého sveta a najmä zo Spojených štátov, neskôr z Európy, hlavne z Veľkej Británie o úhyne celých spoločenstiev včiel. Od roku 2004 uhynulo v Spojených štátoch viac ako milión včelstiev a včelári v 25 štátoch uvádzajú takzvanú Poruchu kolapsu kolónií. V Spojenom kráľovstve v zime 2009 uhynula odhadom pätina včelích rodín, čo je dvojnásobok prirodzeného úbytku.3 Vládne orgány tvrdili, že tento jav je záhadou. 

V Spojených štátoch amerických varovala Agentúra pre ochranu životného prostredia (z angl. Environmental Protection Agency,EPA) vo svojom prehľade o široko používanom neonikotinoide – klotianidine spoločnosti Bayer AG: „Dostupné údaje naznačujú, že klotianidin vyskytujúci sa na rastlinách kukurice a kanoly predstavuje minimálne akútne toxické riziko pre vtáky. Z hodnotení však vyplýva, že vystavenie sa ošetreným semenám požitím môže viesť k chronickému toxickému riziku pre neohrozené a ohrozené malé vtáky (napr. spevavé vtáky) a riziku akútnej/chronickej toxicity pre neohrozené a ohrozené cicavce.“4

Alarmujúce výsledky vo Veľkej Británii

Súkromná britská výskumná organizácia Buglife and Soil Association skúmala príčinu úmrtia včiel. Zistili, že zvýšený úhyn čiastočne spôsobila skupina pesticídov nazývaných neonikotinoidy.5 Neonikotinoidy sú „systemické“ chemikálie, ktoré zabíjajú hmyz tým, že sa dostanú do bunky rastliny. V Británii je rozsiahlo používaný pre plodiny ako napr. repka olejná a pre produkciu črepníkových rastlín. 

Neonikotinoidy sa nachádzajú v britských výrobkoch vrátane Chinook, ktoré sa používajú na repku olejnú a Bayer UK 720, používané pri produkcii črepníkových rastlín, ktoré potom končia v záhradách a domoch po celej krajine. Nová štúdia podrobne skúmala najkomplexnejší súbor recenzovaných výskumov možných dlhodobých účinkov používania neonikotinoidov. Ich záverom sa zistilo, že neonikotinoidné pesticídy dlhodobo poškodzujú zdravie a životný cyklus včiel tým, že ovplyvňujú nervový systém. V správe sa uvádza: „Neonikotinoidy môžu byť významným faktorom, ktorý prispieva k súčasnému poklesu počtu včiel a iných necieľových druhov bezstavovcov.“6 Organizácia vyzvala k úplnému zákazu pesticídov obsahujúcich akékoľvek neonikotinoidy.

Prezident britskej asociácie Soil Association Peter Melchett predstaviteľom tlače povedal, že pesticídy spôsobujú pretrvávajúci pokles opeľujúceho hmyzu, čo znamená riziko pre poľnohospodársky priemysel v hodnote niekoľkých miliónov libier: „Spojené kráľovstvo je notoricky známe tým, že zaujalo najpohodlnejší prístup k bezpečnosti pesticídov v EÚ; zo správy spoločnosti Buglife vyplýva, že tento postoj ohrozuje opeľovanie, ktoré  je životne dôležité pre poľnohospodárstvo Spojeného kráľovstva”.7 

V marci 2012 hlavný vedecký pracovník ministerstva životného prostredia britskej vlády sir Robert Watson oznámil, že vláda prehodnocuje svoj prístup k používaniu neonikotinoidov v Spojenom kráľovstve. Watson povedal britským novinám: „Určite sa pozrieme na výskum univerzity v Stirlingu a francúzsku i americkú štúdiu, ktorá vyšla pred pár mesiacmi. Musíme sa na to pozrieť skutočne detailne, aby sme zistili, či je súčasná britská pozícia správna alebo nesprávna. Chcem to všetko prehodnotiť, veľmi, veľmi opatrne.“8 K dnešnému dňu však nenastala žiadna zmena politiky. Vzhľadom na závažnosť vedeckých štúdií a tvrdeniam o nebezpečenstve, obozretnou politikou by bolo možné dočasne pozastaviť ďalšie používanie neonikotinoidov až do ďalšieho výskumu. Takéto šťastie nemáme. 

Ďalšie tituly od Williama Engdahla

Vplyv na ľudský mozog?

Najznepokojúcejším faktorom je dôkaz o tom, že vystavenie sa neonikotinoidom spôsobuje vážne možné účinky nielen u vtákov a včiel, ale i u ľudí. 

Profesor Henk Tennekes popisuje účinky takto: „V súčasnosti väčšina chorôb, ktorým čelia deti v Spojených štátoch, zahŕňa množstvo psychosociálnych a behaviorálnych stavov. Neurovývojové poruchy vrátane porúch učenia, dyslexia, mentálna retardácia, poruchy pozornosti a autizmus sa vyskytujú častejšie, než sa pôvodne predpokladalo a postihujú 5 až 10 percent zo 4 miliónov detí narodených v Spojených štátoch ročne. Okrem detských porúch sa výrazne zvýšila miera výskytu chronických neurodegeneratívnych ochorení dospelých ľudí, ako napríklad Parkinsonova choroba a demencia. Tieto údaje poukazujú na možnosť, že vplyvy na telo v ranom veku pôsobia ako spúšťače neskoršej choroby, pravdepodobne znížením počtu buniek v podstatných oblastiach mozgu pod úroveň, ktorá je  potrebná na udržanie funkcií vzhľadom na postupujúci vek. Vystavenie sa pesticídom v prenatálnom a ranom veku je významný rizikový faktor, ktorý vplýva na štruktúru i zdravie mozgu a môže zvýšiť riziko neurologického ochorenia neskôr v živote.“9

Čoraz viac dôkazov naznačuje, že pretrvávajúce vystavenie sa rastlinám postriekaných neonikotinoidmi by mohlo byť zodpovedné za poškodenie ľudského mozgu vrátane nedávneho prudkého nárastu prípadov autizmu u detí. 

Profesor Tennekes, ktorý sa odvolával na nedávne štúdie o vplyvoch rôznych expozícií neonikotinoidmi na potkanoch, poznamenal: „Súhrné údaje naznačujú, že chronická expozícia nikotínu spôsobuje mnoho nepriaznivých účinkov na normálny vývoj dieťaťa. Perinatálna expozícia nikotínu je známym rizikovým faktorom pre syndróm náhleho úmrtia dojčiat, nízku pôrodnú hmotnosť a poruchu pozornosti alebo hyperaktivitu. Preto môžu neonikotinoidy nepriaznivo ovplyvniť ľudské zdravie, najmä vyvíjajúci sa mozog.“10

Koncentrácia moci nad svetovým poľnohospodárstvom je bezprecedentná.

F. William Engdahl

Podľa štúdie nedávno uverejnenej v časopise Science, Brian Moench podotkol: „Cieľom týchto insekticídov je ovplyvniť mozog hmyzu. Narúšajú správanie včiel a ich schopnosť vrátiť sa do úľa, niečo ako „autizmus včiel“. Ale hmyz je iný než ľudia, však? Nervové bunky človeka a hmyzu majú rovnakú základnú biologickú infraštruktúru. Chemikálie, ktoré prerušujú elektrické impulzy v nervoch hmyzu, spôsobujú to isté ľuďom. Ale ľudia sú oveľa väčšie organizmy ako hmyz a dávky sú malé, či nie? 

Počas kritického vývoja prvého trimestra, človek nie je väčší ako hmyz, takže existuje dôvod domnievať sa, že pesticídy by mohli spôsobiť rovnaký zmätok vo vyvíjajúcim sa mozgu ľudského embrya. No ľudské embryá nie sú vonku na kukuričných poliach, striekané insekticídmi, však? Nedávna štúdia ukázala, že v moči každého testovaného človeka sa nachádzal najpredávanejší pesticíd na svete Roundup, v koncentráciách päť až dvadsaťnásobku úrovne, ktorá sa považuje za bezpečnú pre pitnú vodu.“11

Najzásadnejšou časťou neonikotinoidného príbehu je, že vlády a EÚ k dnešnému dňu nemienia podniknúť malé alebo dokonca žiadne preventívne kroky na zastavenie čo i len podozrivej kontaminácie neonikotinoidmi až do doby, kedy by dlhodobé testy nakoniec určili, či sú chemikálie tak nebezpečné ako tvrdia podstatné a pribúdajúce vedecké dôkazy. 

Zákaz v mnohých krajinách EÚ

Na rozdiel od Spojených štátov, niekoľko krajín EÚ zakázalo používanie neonikotinoidov, pričom odmietli akceptovať výsledky testov i správy o bezpečnosti od výrobcov chemikálií a považovali ich za neadekvátne. Jeden prípad sa stal v Nemecku, kde štátny výskumný ústav plodín Julius Kühn-Institut – Bundesforschungsinstitut für Kulturpflanzen (JKI) v Quedlinburgu zozbieral vzorky mŕtvych včiel medonosných a zistil, že ich smrť spôsobil klotianidin.

Spoločnosť Bayer CropScience vinila chybné várky semien kukurice. Organizácia uviedla nepresvedčivý argument, že sa chemikálie rozptýlili počas sadby, vďaka čomu sa do priľahlých oblastí, kde včely zbierali peľ a nektár, rozvírilo nezvyčajne vysoké množstvo toxického prachu. Právny zástupca koalície žalujúcich skupín Harro Schultze uviedol: „Máme podozrenie, že spoločnosť Bayer predložila chybné štúdie, aby sa bagatelizovali riziká zvyškov pesticídov v ošetrených rastlinách. Manažment spoločnosti Bayer … musí priznať zodpovednosť, pretože nebezpečenstvo… je známe už viac ako 10 rokov.“12

Vláda zakázala v roku 2009 neonikotinoidy spoločnosti Bayer, v jej domovskej krajine, v Nemecku. Francúzsko a Taliansko zaviedli podobné zákazy. V Taliansku vláda zistila, že po zákaze stúpol počet populácií včelstiev. Aj napriek silnému tlaku chemického priemyslu talianski predstavitelia trvali na svojom rozhodnutí.13

Napriek alarmujúcim dôkazom o väzbách medzi neonikotinoidmi a poruchou kolapsu kolónií včiel, ako aj možných vplyvov na ľudské bunky plodu a mozgu, reakcia Európskej komisie je škandalózne pomalá. Tá požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (z angl. European Food Safety Agency, EFSA), aby podal úplnú správu o všetkých neonikotinoidných pesticídoch a podľa nej potom podnikne vhodné kroky.14

Poverenie EFSA o konečný verdikt v oblasti bezpečnosti potravín pre európskych spotrebiteľov a hmyz sa rovná požiadaniu líšky, aby strážila kurník. EFSA je silne ovplyvnený členmi s konfliktom záujmov a pochybnými väzbami na rovnaké agropodnikateľské záujmy, ktoré zastupuje spoločnosť Bayer AG a iné poľnohospodárske chemické nadnárodné spoločnosti.15

Bayer je jednou zo šiestich globálnych spoločností spojených s vývojom patentovaných, geneticky modifikovaných semien a pridružených chemikálií, ktoré kontrolujú prísun do celého potravinového reťazca. Úzko prepojená skupina spoločností Monsanto, Dow, BASF, Bayer, Syngenta a DuPont kontroluje globálne trhy s osivom, pesticídmi a poľnohospodárskou biotechnológiou. Táto koncentrácia moci nad svetovým poľnohospodárstvom je bezprecedentná. Ako poznamenal jeden pozorovateľ, umožňuje im to „kontrolovať poľnohospodársky výskumný program;  diktovať obchodné dohody a poľnohospodárske politiky; predostrieť svoje technológie ako „vedecky podložené“ riešenie pre zvýšenie výnosov plodín, kŕmenie hladujúcich a záchranu planéty; vyhnúť sa demokratickým a regulačným pravidlám; podkopávať konkurenčné trhy.“16

Holandský toxikológ profesor Tennekes a docent biológie pre expozíciu životného prostredia na odbore environmentálneho zdravia Harvardovej univerzity Alex Lu, patria medzi narastajúci počet vedcov na celom svete, ktorí žiadajú okamžitý a celosvetový zákaz používania nových neonikotinoidných pesticídov.17 Profesor Lu žiada jednoduchý test: „Navrhujem, aby sme odstránili všetky neonikotinoidy z celého sveta po dobu piatich až šiestich rokov. Ak sa populácia včiel vráti po zákaze späť, myslím si, že budeme mať odpoveď.“ To by mal byť viac než len podnet na zamyslenie vo Washingtone, Bruseli a celom svete.

Poznámky:

1 McGREGOR, S.E., Insect pollination of cultivated crop plants, 1976, USDA Agriculture.  Handbook 496, str. 1

2 Koalícia proti hrozbám BAYER (Nemecko), Protinávrh na zasadnutí akcionárov:  BAYER pesticídy spôsobujú úbytok včiel, tlačová správa, 11. apríl 2012.

3i GRAY, Louise, Včelári strácajú pätinu úľov. 24. august 2009. The Telegraph. Dostupné z: http://www.telegraph.co.uk/earth/earthnews/6069218/Beekeepers-lose-one-fifth-of hives.html

4 Anon., Klotianidin a neonikotinoidný pesticíd vysoko toxický pre včely medonosné a iné opeľovače, 20. marec 2007. Dostupné z: http://www.theenvironmentalblog.org/2007/03/clothianidin-a-neonicotinoid-pesticide highly-toxic-to-honeybees-and-other-pollinators/.

5Ibid.

6 Ibid.

7 Ibid.

8 McCARTHY, Michael, Vláda zvažuje nervovo paralytické pesticídy, The Independent, 31. marec 2012. Dostupné z: http://www.independent.co.uk/environment/nature/government to-reconsider-nerve-agent-pesticides-7604121.html

9 TENNEKES, Henk, Prenatalna expozícia pesticídom môže zvýšiť riziko neurologickej choroby v neskoršom veku, 20. marec 2012. Dostupné z: http://www.farmlandbirds.net/en/content/prenatal-exposures-pesticides-may-increase risk-neurological-disease-later-life

10 TENNEKES, Henk, Neonikotinoidy môžu nepriaznivo ovplyvniť zdravie ľudí, najmä vývin mozgu,20. marec 2012. Dostupné z: https://www.farmlandbirds.net/en/taxonomy/term/3

11 MOENCH, Brian, Autizmus a miznúce včely, spoločný menovateľ?, 2. apríl 2012,  Common Dream.Dostupné z: http://www.commondreams.org/view/2012/04/02.

12 Koalícia proti hrozbám BAYER (Nemecko), op cit.

13 ENS, Nemecká koalícia žaluje Bayer v súvislosti s úhynom včiel spájaným s pesticídmi, 25. august 2008. Dostupné z: http://www.ens-newswire.com/ens/aug2008/2008-08-25-01.asp

14 TENNEKES, Henk, Spochybňovaná reakcia EÚ na súvislosť úhynu včiel s pesticídmi, 24. apríl 2012.Dostupné z: http://www.farmlandbirds.net/en/taxonomy/term/3.

15 HOEDEMAN, Olivier, Corporate Europe Observatory, Otvorený list o konflikte záujmov členov výkonnej rady EFSA, Brussel, 4. marec 2011. Dostupné z:  https://corporateeurope.org/sites/default/files/sites/default/files/files/article/the_future_of_bees_-_eng.pdf

16 OLSEN, Andrew, Chemical Cartel, Chemical Cartel, 28. jún 2010; pozri tiež ENGDAHL, F. William, Saat der Zerstörung: Der Dunkele Seite von Genmanipulation.

17 TENNEKES, Henk, Imidakloprid a Porucha kolapsu kolónií – Vedci žiadajú celosvetový zákaz pesticídov zabíjajúcich včely, 5. apríl 2012. Dostupné z: https://www.farmlandbirds.net/en/taxonomy/term/3