Pracovala približne desať rokov v bankovom sektore. Táto práca ju však nenapĺňala, a tak si začala hľadať inú, v ktorej by mohla uplatniť svoju tvorivosť. Začala písať piesne, hrať na gitaru a vystupovať. V tom čase sa zároveň stala spoločníčkou jednej staršej dámy – táto jednorazová, no pozitívna skúsenosť ju nasmerovala k starostlivosti o ďalších starých, chorých a umierajúcich ľudí. O zážitkoch, ktoré ju pri tejto starostlivosti sprevádzali, napísala článok na svoj blog. Vysoká návštevnosť zo strany ľudí z celého sveta ju v roku 2011 podnietila k tomu, aby tému spracovala do knižnej podoby s názvom To, čo najviac ľutujeme pred smrťou. Odvtedy bola kniha preložená do 27 jazykov.