Štefan Lazorišák sa narodil 25. 10. 1959 v Košiciach. Po maturite na gymnáziu v rodnom meste odišiel študovať jadrovú fyziku na České vysoké učenie technické do Prahy. Štúdium prerušil a už sa k nemu nevrátil. Istý čas sa pohyboval v prostredí pražského undergroundu. Po návrate do Košíc začali vznikať začiatkom 80. rokov jeho prvé texty. Ukážka bola publikovaná v českom samizdatovom časopise Vokno (1986). Je jedným zo zakladajúcich členov OF_VPN v Košiciach. V rokoch 1991 – 1992 usporiadal v Košiciach tri konferencie na tému Zločiny komunizmu. Publikoval vo viacerých denníkoch a v časopisoch Pamäť národa a Slovenské pohľady. Je spoluautorom televízneho dokumentárneho filmu Stretnutie s organom (2007), napísal publikáciu o lustráciách a Novembri 1989 pod názvom Karneval revolúcie (2011), román Veľká hra v meste (2011), novelu Koniec služobnej cesty s básňami Denník nezvestného (2015), novelu Ústav (2016) a zbierku básní a úvah Vysypané z topánok (2019). V roku 2021 spolu s Tiborom Kočíkom zostavil publikáciu August 1968 a Košice. Je tiež autorom monografie o perzekvovanom dramatikovi a novinárovi Alexandrovi Reis Francistym s názvom Osud skrytý v kufríku (2022). Román Príbeh bez konca (2024) je druhým dielom trilógie Kruhy osudu. Prvým je próza Veľká hra v meste o životných osudoch neznámych ľudí na pozadí významných dejinných udalostí v jednom slovenskom meste. Posledná časť trilógie s názvom Federalisti je zatiaľ v koncepte. Autor žije a tvorí v Košiciach.