Ľudoivít Štúr, taktiež známy ako Ludevít Velislav Štúr; používal aj pseudonymy: B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarischer Slave, Karl Wildburn, pravolub Rokošan, Slovák, Starí, Velislav, či Zpěvomil. Bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia. Kodifikátor slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach (1843) a jeden z vedúcich účastníkov Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849. V rokoch 1847 – 1848  bol poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. Narodil 28. októbra 1815 v obci Uhrovec, ako druhé z piatich detí národne uvedomelého učiteľa miestnej evanjelickej školy Samuela Štúra a Anny Štúrovej, rod. Michalcovej. Ich otec Samuel Štúr, bol podľa Hurbanovho svedectva „muž učený, charakteru vážnosť a úctu vymáhajúceho na každom, kto zblížil sa jemu“. Do Uhrovca prišiel z Trenčína, aby prijal ponúknuté miesto učiteľa. Ľudovít Štúr umrel 12. januára 1856 vo veku 40 rokov v Modre, na následky strelného zranenia počas poľovačky. Pohreb sa konal o tri dni, 15. januára, ktorý mu prišiel oslúžiť aj jeho priateľ a evanielický farár Jozef Miloslav Hurban.