Autorke sa sníval sen. Jeden z tých, pri ktorých sa zapotíte, po zvyšok noci už nespíte a premýšľate, čo to znamenalo. Sen pokračoval ešte 2 noci. Pochopila, že prostredníctvom obrazov sa jej snažili sny niečo povedať. A tak začala objavovať dávno zabudnuté. Odkrývalo sa jej mnoho tajomstiev dosiaľ pre ňu skrytých. Ponorila sa teda do štúdia, hĺbania a premietania. Od základu sa v nej prestavovalo vnímanie sveta. A zobudila sa v nej túžba všetko odovzdať ďalej.
Věra Ovečková sa zaoberá nie len jazykom, ale aj kultúrou a náboženstvom našich staroslovienskych predkov. Na základe osobnej skúsenosti s rakovinou a jej liečením píše aj o liečivej hodnote slova a jazyka.