Kniha Davida Wilcocka rozhodne nie je pre každého. Niektorí ľudia budú pri jej čítaní pociťovať taký psychický odpor, že z nej zrejme veľa strán neprečítajú. Vedecké dôkazy sú užitočné iba vtedy, keď sme ochotní sa na ne pozrieť. V čase písania týchto riadkov sa mnohé tieto informácie stále považujú za „povrchné“ a „pseudovedecké“.

Zážitok synchronicity je jednoznačne osobný – a tým, čo odmietajú uveriť v jeho možnosť, môže pripadať ťažko pochopiteľný. Skeptici veľmi často odmietajú veľmi zaujímavé osobné a celosvetové udalosti, považujúc ich za úplne irelevantné.

Kolektívny hlas, vyjadrovaný uznávanými masmédiami, môže byť pre mnohých ľudí veľmi presvedčivý. Od hľadania hlbšieho zmyslu a pravdy ich môže mocne odrádzať obava z výsmechu. Existujú nástroje, ako regresná hypnóza, ktoré vám môžu pomôcť precitnúť voči širšej realite, naznačenej v knihe Kľúč synchronicity – keď však chýba počiatočná túžba hľadať pravdu, zostanú zrejme tieto úplne nevyužité a nedocenené.