Zväzok obsahuje dve knihy: román Scenár (2018), s ktorým sa autorka stala laureátkou ceny Anasoft litera. Udeľuje ju odborná porota za literárne najhodnotnejšie prozaické dielo roka. Súbor esejí Uvidieť hudbu a iné eseje (2003).

V novej rozsiahlejšej próze Scenár rozvíja témy prítomné v jej predchádzajúcej tvorbe. Do istej miery sa vracia aj k typom postáv, ktoré sú pre ňu príznačné. Tentoraz je to manželský pár, umelecká prekladateľka a prírodovedec,  stretávame sa s nimi v čase, keď prechádzajú procesom vyrovnávania sa s vlastným starnutím.

Autorka tematizuje starobu/starnutie nielen ako individuálny psychický problém. Ale vzhľadom na opojenie dnešnej spoločnosti ideálmi mladosti povýšenými na všeobecnú normu, aj ako problém sociálny. V prvom pláne ide o rodinný príbeh starších manželov. Sú zakomponované filozofické reflexie súvisiace najmä s otázkou.

Či človek môže pochopiť „logiku“ svojho životného príbehu, vzťahy medzi jeho rôznymi časťami, a tým usmerniť jeho utváranie.

Próza je sugestívnou výpoveďou o vnútornom svete intelektuálky-sedemdesiatničky. Hoci kritickým pohľadom sa obracia aj na viaceré nezdravé fenomény našej spoločnosti (ageizmus je jedným z nich).

Obe hlavné postavy majú vrúcny vzťah k hudbe a venujú veľa času jej počúvaniu. Takže v druhom pláne próza prináša reflexie hudby ako prostriedku komunikácie a najmä sebapoznania a sebaprežívania. Hudobné motívy sú tu prítomné aj v inej podobe a za iným účelom, súvisia s prípravou „scenára“ poslednej rozlúčky. Ide o pozoruhodnú viacvrstvovú prózu, ktorá osloví aktuálnou, no zároveň nadčasovou témou, a aj jej umeleckým stvárnením.

Knižky vznikali v časovom odstupe pätnástich rokov a líšia sa žánrom i rozsahom, no majú niekoľko spájajúcich momentov. Predovšetkým je to motív hudby, ďalším sú reflexie o vzťahu literatúry a reality či autorského (prekladateľského) subjektu k textu, a takisto o význame hudby, literatúry (umenia) v ľudskom prežívaní.

Tretím, no nie menej významným spojivom je výtvarné sprevádzanie nového zväzku, ako aj oboch jeho pôvodných častí prácami Květy Fulierovej, ktorá ilustrovala doteraz viac ako dvadsať kníh Etely Farkašovej. Napokon je to osobitý štýl autorky, v ktorom sa literatúra a filozofia vzájomne dopĺňajú. Dvojkniha, ktorá vychádza v novej grafickej úprave, ponúka možnosť spoznávať obe tieto dimenzie Farkašovej textov.