- Domov
- Knihy
- História
- Svetové dejiny
- Slovanstvo
- SLOVENSKÉ OBRÁZKOVÉ DEJINY
SLOVENSKÉ OBRÁZKOVÉ DEJINY
SLOVENSKÉ OBRÁZKOVÉ DEJINY
Kniha Slovenské obrázkové dejiny bola jednou z prvých kníh, ktoré vyšli v našom vydavateľstve po tom ako vzniklo. Postupne sme sa učili ako to urobiť …
Viac o knihe | Recenzie | Viac o autorovi1 hodnotenie
581 ks na sklade
17,99 €
Kniha Slovenské obrázkové dejiny bola jednou z prvých kníh, ktoré vyšli v našom vydavateľstve po tom ako vzniklo. Postupne sme sa učili ako to urobiť profesionálne. Verím, že ospravedlníte chyby, ktoré vznikli pri príprave tejto našej „prvotiny“ a pospájané slová v texte Vám veľmi neuberú na zážitku z čítania. Z tohto dôvodu ju ponúkame so stálou zľavou.
Kniha Obrázkové dejiny Slovenska je reedíciou pôvodného vydania knihy z roku 1942. Hoci je kniha v súčasnosti dostupná aj v elektronickej podobe, napriek tomu sme sa rozhodli opäť ju vydať knižne.
Našou hlavnou motiváciou je rozšíriť obzory slovenských čitateľov, no zároveň vzdať hold Prof. PhDr. Františkovi Hrušovskému, ktorý bol slovenským historikom, prvým syntetikom slovenských dejín, verejný činiteľ i významný predstaviteľ slovenského exilu v povojnovom období. Hrušovský v knihe ponúka obšírny pohľad na dejiny slovenského národa.
Zachytáva históriu od vstupu Rimanov a Germánov na naše územie, príchod prvých Slovanov i existenciu Veľkomoravského štátu. Mapuje obdobie stredoveku od rozpadu Veľkomoravskej ríše, cez pripojenie slovenského územia k Uhorsku a gotickú hradnú kultúru na Slovensku, až po rozvoj humanizmu a renesancie na začiatku novoveku.
Autor knihu uzatvára búrlivým 19. a 20. storočím, kedy Slovensko prechádzalo mnohými, pre náš národ formujúcimi premenami. Aby si čitateľ dokázal vytvoriť čo najlepšiu predstavu o dejinách Slovenského národa, Hrušovský knihu doplnil bohatou obrázkovou prílohou. Dejepis nás poučuje o tom, ako ľudia kedysi žili, ako pracovali, prečo a za čo bojovali, trpeli, kým nedosiahli dnešný stupeň svojej vyspelosti.
Z dejepisu sa dozvieme, prečo sa jednotlivci i celé národy stali slávnymi alebo prečo upadli a niekedy i zahynuli. Hovorí sa, že človek sa najlepšie učí na vlastnej škode. Ale takéto učenie je veľmi drahé, preto je múdrejšie učiť sa z chýb iných, najmä z omylov predkov. Z dejín poznáme, čomu sa treba vyhýbať, aby sme neutrpeli. Dejiny nám ukazujú mnoho takých prípadov, keď za chyby a poklesy jednotlivca trpel celý národ.
Podávajú nám veľa vzorov, ktoré si zasluhujú, aby sme ich poznali a nasledovali. Rovnako poznať svoju históriu a históriu svojho národa je priam povinnosťou. Aby sme zostali sami sebou, aby sme vedeli kto sme, musíme vedieť hlavne to, odkiaľ pochádzame a potom budeme vedieť kam máme ísť… “Národ, ktorý nepozná svoju minulosť – nemá budúcnosť.” (M. V. Lomonosov)