Pokiaľ sa veci nedejú podľa našich predstáv, pokiaľ sa nenapĺňajú ciele, ktoré sme si dali, alebo pokiaľ sa dostaneme do neriešiteľnej situácie a nevieme, kam ideme, ovládne nás pocit neistoty, ktorý so sebou prináša paralyzujúci strach z toho, čo nás čaká, a s tým spojenú veľkú vnútornú nespokojnosť a bolesť. Takéto niečo nás na našej ceste životom dokáže výslovne zastaviť. Naše predstavy zamerané na to, aby sme niečo mali, predstavujú smrť prinášajúcu mŕtvu vodu. Existuje aj iné využitie predstáv. Môžeme cez ne vytvoriť aj živú vodu. Prostredníctvom nich môžeme dosiahnuť nové pochopené poznanie – VIERU.

V hlavnej línii knihy SVEDECTVO PRAVDY Peter Poláček odhaľuje duchovnej úrovne poznania Puškinovej poémy Ruslan a Ľudmila. Kniha predstavuje Svetlo ako prameň reálneho večného života a prameň Živej vody. Zároveň nás oboznamuje s predstavami ako základom mŕtvej vody a odhaľuje kľúčové tajomstvo PRINCÍPU VOĽBY.

Programom „CIEĽ AKO KOMPAS“ na prvej úrovni poznania predstavuje Mŕtvu vodu.

Program „CHOĎ TAM, NEVEDNO KAM! PRINES TO, NEVEDNO ČO!“ na tejto úrovni poznania predstavuje Živú vodu.

Prostredníctvom týchto programov vieme pochopiť úlohu predstáv – obrazov orientovaných na MAŤ v zmysle vlastniť. Taktiež  pochopíme úlohu predstáv – obrazov orientovaných na MAŤ v zmysle nadobúdať nové pochopené poznanie, teda VIERU. To však už predstavuje druhú úroveň poznania o Mŕtvej vode. Pri tom samotná VIERA  vytvára druhú úroveň poznania o Živej vode.

Hlavnú líniu knihy SVEDECTVO PRAVDY skladá odhalenie duchovnej úrovne poznania Puškinovej poémy Ruslan a Ľudmila.  Kniha predstavuje Svetlo ako prameň reálneho večného života a prameň Živej vody. Zároveň nás oboznamuje s predstavami ako základom mŕtvej vody. Kniha odhaľuje kľúčové tajomstvo PRINCÍPU VOĽBY.