Rusko a Ukrajina, bratia či nepriatelia, cudzí alebo rodní… Dnešný konflikt na Ukrajine nedokážeme zatiaľ objektívne zhodnotiť. Vidíme nenávisť, s akou na Ukrajine odstraňujú vlastnú históriu, ktorú nahrádzajú polomýtmi a politickými projektmi, ako odstraňujú nielen pamätníky z doby Sovietskeho zväzu, no vždy to tak nebolo.

Michail Alexandrovič Maximovič (1804 – 1873), učený historik, filológ a folklorista, vo svojej práci z roku 1843 nazvanej O používaní názvov Rusko a Malorusko na západnej Rusi okrem iného napísal: „Nie je to tak dávno, čo existovala interpretácia, že Kyjevská Rus a celá západná Rus sa pred jej pripojením k východnej Rusi nevolali Rusko, akoby sa meno Malého Ruska (Malorusko) dostalo Kyjevskej Rusi až po jej zjednotení s Veľkou (Moskovskou) Rusou. Aby sme navždy zničili tento nespravodlivý a neruský výklad, je potrebné si položiť otázku: Kedy sa v Kyjeve a ďalších západoruských regiónoch začali idiosynkratické (jedinečné, vlastné národu) mená Rus, Russkij nahrádzať gréckou výslovnosťou ich mien Rossija, Rossijskij? Odpoveď: Od 90. rokov 16. storočia…

Súčasný pohľad, masívne pretláčaný v oznamovacích prostriedkoch, v ktorých slepý vedie slepého, má však neblahé následky a veľmi živú – až démonickú – nenávisť voči všetkému, čo obsahuje slovo Rus, ruský… Je to jeden z dôvodov pre publikovanie dvoch kníh nazvaných „Ukrajina – vznik neruskej Rusi“. Názov, ktorý si autor Ján Šafin požičal, hovorí za všetko. Výstižnejšie by bolo snáď iba pomenovanie „Ukrajina – antiruský projekt Západu“.