Počas 90. rokov minulého storočia bol Peter Tóth jedným z najznámejších slovenských novinárov. Začínal ako mladý redaktor v Slovenskom denníku a neskôr pôsobil v denníku SME, kde na vrchole svojej novinársdkej kariéry patril medzi najvplyvnejších a najmienkotvornejších novinárov tej doby. V rokoch 1995 – 1998 sa dostal do povedomia verejnosti písaním o nezákonnostiach Slovenskej informačnej služby (SIS) za pôsobenia Ivana Lexu a Jaroslava Svěchoru, ktorí boli podozriví zo zneužívania spravodajských informácií na osobné a politické ciele predstaviteľov vtedajšej vládnej moci. Stal sa tak objektom spravodajského rozpracovania a tajné služby ho viac rokov nepretržite sledovali a dopočúvali. Nasadzovali na jeho sledovanie tajných spolupracovníkov a zosnovali proti nemu niekoľko nevyberaných útokov. Bol totiž spájaný s takzvanou paralelnou tajnou službou, ktorá poskytovala prezidentovi Michalovi Kováčovi a vtedajšej Dzurindovskej protimečiarovskej opozícii strategické informácie. V roku 1998, po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu sa Peter Tóth stal utajeným príslušníkom SIS a zároveň pôsobil verejne aj ako novinár denníka SME. V roku 2003 bol všask vymenovaný za riaditeľa sekcie vnútorného spravodajstva SIS (kontrarozviedky), čím sa jeho krytie novinára odhalilo a z denníka SME bol nútený odísť. Z tajných služieb odišiel o dva roky neskôr v roku 2005. V roku 2019 sa opäť jeho meno medializovalo s megakauzou vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice, z ktorej bol obvinený ako objednávateľ Marián Kočner. Peter Tóth sa v tom čase stal utajeným svedkom, ktorý poskytol dôkazy o možnom zapojení sa Mariána Kočnera do spletitých politicko-spoločenských vzťahov, ktoré odhalili megakorupčnú schému a pozadie zosnovania vraždy Jána Kuciaka s jeho snúbenicou. V súčasnosti vedie portál Ďateľ.sk.