Kniha BŮH SYNERGIE odhaľuje skutky, život a vládu Josifa V. Stalina, človeka zavaleného kopou špiny. Súčasťou sú úvahy o utajených krokoch Stalina, ich dôsledkoch, ako aj filozofické úvahy.

Kniha likviduje množstvo klišé a vysvetľuje pravdepodobné príčiny mnohých a často krvavých udalostí Ruska a Sovietskeho zväzu. Autor Jiří Šifrín pre uvedené tvrdenia používa bežne dostupné pramene, logiku a sociálnu psychológiu.

Slovo autora Jiřího Šifrína o knihe Bůh synergie.

Začalo to pochybnosťami. Legendy o Stalinovi sa mi v istej chvíli začali javiť pritiahnuté za vlasy a čím viac som sa o to začal dozvedať, tým viac bolo nejasností. Po rokoch som sa do toho ponoril naplno – a bol som veľmi prekvapený. Celé sa to premenilo na fantastické dobrodružstvo. Pretože som si postupne stále viac uvedomoval, že tento príbeh má veľmi úzku súvislosť s našou minulosťou. Dokonca aj s našou budúcnosťou, napísal som o tom knihu.

Knihu Bůh synergie som sa snažil napísať príťažlivou formou, ale je vybavená množstvom odkazov, ktoré môžu záujemcovia využiť na štúdium. Kniha Boh synergie vznikla na základe kritiky súčasných legiend. Východiskom je vierohodný a konzistentný psychologický obraz jednotlivých postáv. Princípy prirodzeného spoločenského správania a rozumne zdôvodniteľné logické konštrukcie.

Kniha stavia predovšetkým sekundárnych prameňoch, predovšetkým súčasných ruských autorov.

Základom sú autori ako Sergej Kara-Murza, Jelena Prudniková, Alexander Buškov, Vladimír Karpov, Jurij Muchin, Viktor Zemskov, Valentín Katasonov a Sigizmund Mironin. Z primárnych prameňov je najvýznamnejší Zápis z plenárneho zasadnutia ÚV VKS(b) z februára/marca 1937. Okrem toho popis mnohých termínov stavia na wikipedii a ďalších prameňoch.

Z tuzemských zdrojov sa ako najlepší ukázali autori, ako Richard Overy, Albert Axell, Jozef Soukup, Phillip Longworth a Svjatoslav Rybas. Ale nikto z nich nedokázal vytvoriť nejaký konzistentný obraz udalostí. Veľkým problémom tiež je skutočnosť. Všetci títo autori (vcelku prekvapivo jedinou čiastočnou výnimkou je Soukup) sa striktne držia liberálnych pozícií. Konkrétne v prípade Rybasa. Mám dojem, že on, pri svojom pomerne poctivom prístupe, vlastne množstvo záležitostí musí vidieť, ale liberálne klapky na očiach mu nedovoľujú sa k tomu správne postaviť.

Naproti tomu stojí celý rad kníh, ktoré možno najľahšie označiť za vymietanie diabla.

Tie, bohužiaľ, predstavujú väčšinu na tuzemskom knižnom trhu. Ťažko povedať, ktoré sú tie horšie, ale rozhodne k nim patria autori, ako Edvard Radzinskij, Alexander Jakovlev, Robert Conquest a z tuzemských aj Václav Veber. Všeobecne všetci títo autori sa (podľa môjho názoru) vyznačujú tým, že predovšetkým nepoznajú udalosti a už vôbec ich nechápu. Samozrejme, že nikto z nich nepozná nič iné, než liberalizmus. Len sa dá podivovať, ako je možné, že im také nezmysly prechádzajú, … ale o tom sa tiež dočítate v tejto knihe.

Pri svojom štúdiu som vylučoval také pramene, ktoré namiesto rozumných konštrukcií uvádzali horory bez akejkoľvek opory v psychológii postáv, spoločnosti a logických konštrukciách. Čo považovať za vrchol, je otázka. Ak Jakovleva, ktorý sa sám priznal k tomu, že vedome klamal a pracoval na likvidácii svojej vlasti? Alebo Conquesta, ktorý jednak zjavne ruské boľševiky považoval za odlišný živočíšny druh? Ale nemožno porovnať jeho knihy Veľký teror a Egyptológovia. V reedícii knihy Veľký teror v podstate priznal, že si čosi navymýšľal a je rád, že (za pomoci ďalších manipulantov) sa to po rokoch akoby potvrdilo?