Otec fraktálnej geometrie Benoit Mandelbrot (1924-2010) opisuje vo svojich pamätiach podrobne svoju životnú a vedeckú dráhu, ktorá bola takmer rovnako členitá a hrbolatá ako objekty, ktorých štúdiom sa preslávil.

V pestrej mozaike rozprávania a príhod sa presúvame z varšavského geta k upätej matematickej elite povojnového Francúzska. Od Caltechu a MIT k ženevskému psychológovi Piagetovi, od IBM po Yale a Harvard. Tu všade Mandelbrot starostlivo zaznamenal stretnutie s každým, kto na neho v živote zapôsobil a ovplyvnil jeho dráhu. Svoje zásluhy nijako nespochybňuje. Dobre si je vedomý, že jeho objav je tak prelomový, že si zaslúži prívlastok “keplerovský”, pretože po ňom už nie je svet rovnaký ako pred tým. Náhle sme totiž získali nástroj na uchopenie komplikovaných, kostrbatých a nepravidelných javov, aké sa s obľubou nečakane vynárajú v prírode i ľudskej spoločnosti.