V 90. rokoch 20. storočia zaviedol pojem mobing švédsky psychológ práce prof. Heinz Leymann. Jedna z najstarších definícií mobingu je z roku 1989. Spolu s Tallgenom vytvorili operacionalistickú definíciu: „Psychický teror alebo šikanovanie v pracovnom živote znamená nepriateľskú a neetickú komunikáciu, ktorá je systematicky riadená jedným alebo niekoľkými osobami, prevažne voči jednému indivíduu. Existujú aj prípady, keď takáto šikana je vzájomná, až kým sa jeden z účastníkov stane obeťou. Tieto akcie prebiehajú často (skoro každý deň) a počas dlhého obdobia (minimálne šesť mesiacov). Táto frekvencia a trvanie vedú k značnej psychickej, psychosomatickej a sociálnej biede.

Autorka v knihe uvádza charakteristiky pojmu mobing, jeho formy, príčiny, jednotlivé štádiá, výskum venovaný tejto problematike, legislatívu a návrhy prevencie mobingu, bosingu, agresie na pracovisku.