A. I. Boldyrev v stati pre Ruskú filozofickú encyklopédiu slobodomurárstvo (masonstvo, frankmasonstvo) charakterizuje ako nábožensko-morálne hnutie, ktoré vzniklo na začiatku 18. storočia vo Veľkej Británii a rozšírilo sa do mnohých krajín sveta vrátane Ruska. Hlásalo ideály nadnárodného duchovného bratstva, náboženskej tolerancie a sebazdokonaľovania človeka i ľudstva.

V rôznych historických obdobiach slobodomurári predstavovali tajné, resp. polotajné hnutie. Spoločným znakom rôznych prúdov masonstva bol nárok na skutočné ezoterické vedomosti a zodpovedajúcu prax. Pôvod týchto vedomostí je najčastejšie spojený s predkresťanským a dokonca prehistorickým (rajským) obdobím ľudskej existencie. S masonstvom je však najčastejšie spájané sprisahanie. Práve existencia a význam masonstva sa stali jednou z hlavných príčin, prečo spisovateľ a veľký znalec okultných vied Arthur Edward Waite mohol svojho času napísať: „Pod širokým tokom dejín človečenstva, tečú skryté podzemné prúdy tajných spoločností, tie v hlbinách často podmieňujú zmeny, ktoré potom prebiehajú na povrchu.“

Podľa názoru konšpirológov a stúpencov teórie o slobodomurárskom sprisahaní je: „hlavným cieľom slobodomurárstva ustanovenie nového svetového poriadku s jedinou svetovou valutou – následne zamenenou pečaťou Antikrista, bez ktorej nikto nebude môcť nič kupovať ani predávať‘“. Píše sa tak aj v Apokalypse od Jána (13, 17). Rovnako tak sa počíta aj so stieraním hraníc medzi národmi, relígiami a kultúrami.

Ľudia označovaní ako konšpirátori tvrdia, že vplyv slobodomurárstva je uplatňovaný filantropickými, mierotvornými, ľudské práva ochraňujúcimi a inými podobnými „nezávislými“ organizáciami.