Obyvateľov britských ostrovov pobúrili odhalenia o vlne bezprecedentného sexuálneho násilia na mladých dievčatách. Táto epidémia znásilňovania detí muslimskými gangami prebiehala už najmenej od roku 1988 a úrady o tom celé desaťročia mlčali. Ľudia sa však aj tak dozvedeli napokon iba zlomok celého tohto megaškandálu. Obsahom tejto knihy je oveľa viac, než doteraz vyšlo najavo. Obeťami totiž neboli iba biele školáčky.

Rôzni odborníci na starostlivosť o deti, množstvo akademikov či mnohí občianskí aktivisti celé desaťročia dezinformovali anglickú verejnosť a bagatelizovali zločiny sexuálneho násilia páchaného na mladých dievčatách. Tie boli častokrát ešte deťmi. Nikto z nich neodhalil závažnú pravdu, že znásilňovacie gangy tvoria v drvivej väčšine najmä muslimovia. Masívnu prevahu muslimských mužov potvrdili aj trestné stíhania z posledných rokov.

Je nad slnko jasné, že tieto informácie museli byť úradom známe už dávno a mali byť už rovnako dávno dostupné aj širokej verejnosti. Orgány, ktoré sú zodpovedné za ochranu detí, takmer úplne zlyhali. Policajné zložky po celej krajine zatajovali dôkazy o týchto zločinoch a to len zo strachu, aby neboli označení za „rasistov“. Národné bezpečnostné agentúry boli ochotné sa venovať takmer čomukoľvek inému, len aby sa vyhli prípadom závažného sexuálneho násilia na mladých dievčatách.

Štátne úrady dlhé roky odmietali problém týchto gangov vôbec uznať. O ich existenci sa medzi rokmi 1988 až 2011 v britských médiách objavila sotva jedna správa ročne. Zdalo sa, že hlavným dôvodom, prečo týmto gangom ich 25 rokov trvajúca hrôzovláda prechádza, je to, že: a) gangy nie sú belošské, zatiaľ čo väčšina obetí sú belosi, a b) na rozdiel od obetí sú gangy dobre organizované a sú taktiež súčásťou vysoko motivovanej komunity, ktorá im nielen pomáhá vyhýbať sa dolapeniu, ale niektorí členovia sa skutočne snažia blokovať akékoľvek vyšetrovanie činnosti týchto gangov.

Prielom nastal až keď bolo jasné, že oeťami sú aj nebelošské dievčatá

Prelomiť politickú korektnosť, ktorá obklopovala celú problematiku tohto násilia na deťoch nebolo vôbec jednoduché. História tohto fenoménu ale ukázala, že to boli práve nebelošskí sikhovia, ktorí sa stali prvými obeťami týchto zločinov. Zaoberať sa týmto javom teda už nemohlo byť považované za „rasistické“. Takmer všetky inštitúcie, ktoré mali obetiam pomáhať, sa celý čas aktívne podieľali na utajovaní týchto zločinov, alebo pred nimi zatvárali oči.

Kniha priniesla štatistiku, že obeťami týchto zločinov bolo najmenej 10 000 nevinných detí. Tieto údaje však boli okamžite spochybnené a zosmiešňované. S odstupom času sa ale ukázalo, že počet obetí môže byť rádovo až v stovkách tisíc. Teraz sa už nesmeje nikto.