Zbierku národnej poézie z rokov 1989 – 1993.

Knihá obsahuje celkom 326 básní uznávaných básnikov – Gorazda Zvonického, Svetloslava Veigla, Mariána Žiara, Zlaty Solivajsovej, Miroslava Piusa, Štefana Moravčíka a ďalších. Rovnako obsahuje aj dielka rôznych príležitostných veršotepcov, ktorí sa prezentovali iba v tomto krátkom období.

Verše reflektujú zásadné udalosti a tendencie tohto obdobia, ako boli pád komunizmu, boj o slobodu, jazykové a národné práva. Obsahuje tvorbu domácich, ale aj exilových slovenských autorov roztrúsených po celom svete. Najmladšie autorky mali v tom čase 11 rokov, najstarší exilový básnik 82 rokov.

Bez ohľadu na rozličnú umeleckú hodnotu sú všetky básne cenným svedectvom doby. Ide o akúsi kroniku turbulentného vývoja rokov 1989 – 1993. Dielo takisto jasne dokazuje, že túžba po štátnej samostatnosti Slovákov, napriek nepriazni osudu, žila a až keď to vonkajšie pomery umožnili, prirodzene sa aj naplnila. Predovšetkým však ide o výraz tých najušľachtilejších citov úcty a lásky k svojej vlasti, otčine, Bohu, veľkým osobnostiam národa, slovenčine a vôbec k svojim dejinám…