Po 175-tich rokoch objavený poklad slovenskej literatúry vychádza po prvý raz v slovenčine. Zrkadlo Slovenska tvorí chýbajúce ohnivko slovenskej histórie. Napísal ho štúrovský autor, ktorý umrel ako 25-ročný.

Hurban o Červenákovi povedal: „Bol najtalentovanejší z nás.“ Tento bravúrnym esejistickým štýlom sprostredkovaný národopisný výlet predstavuje Slovensko z rôznych strán: od geografie, mytológie, cez históriu po dobové pomery z raných v štúrovských časoch. Autor dielo napísal s vedomím, že ak sa má Slovensko národne prebudiť, musí samo seba spoznať. Preto poskytol Slovensku Zrkadlo.

Peštiansky vydavateľ požiadal v roku 1844 Jozefa Miloslava Hurbana, aby ku knihe Zrkadlo Slovenska napísal predslov. Spis Hurbana natoľko inšpiroval, že doň napísal okrem životopisu autora aj najkrajšiu esej o Slovensku, akú v pokladnici slovenskej literatúry máme.

“…Na počiatku nášho života, keď ešte nemáme vyvinuté ani sily ducha, ani tela, iní žijú za nás a pre nás. V tomto období, kým nepoznáme svet, nepoznáme ani jeho zápasy a biedy, ale prebývame v pokoji a v jednote so všetkým, čo nás obklopuje. Čím ďalej však kráčame po ceste života, tým viac ochutnávame ovocie zo stromu poznania dobrého a zlého. A tak pomaly vystupuje na svetlo to, čo bolo pred nami dosiaľ skryté. Začíname predvídať, že aj nás čakajú nezdary, práca a problémy, ktoré nám už nebudú z cesty naďalej odstraňovať iní. Ale ktoré musíme prekonávať sami, ak chceme dosiahnuť nové upokojenie. Ako pritom na jednej strane smutne hľadíme na stratu nášho prvotného raja, keďže dovidíme ďalej. Na druhej strane sa tešíme životu, lebo cítime v sebe vlastný rozum a silu ramien na zachovanie svojej osoby v prúde života…”